„Tieto výtvory, to je podarené zúfalstvo.“ Aj táto veta zaznela pri vernisáži výstavy, o ktorú sa spoločne s autorom zaslúžila obec Čierne na čele s Ivetou Bobulovou a kurátorom Jozefom Švikruhom. A prečo zúfalstvo? Pretože práve to je pre Rudolfa Rypáka pri jeho tvorbe inšpiráciou.
Umenie vznikajúce zo zúfalstva
„Závisť a zúfalstvo sú podľa mňa dve hnacie sily, bez ktorých nemôže vzniknúť žiaden nový produkt. V zúfalstve chce človek vytvoriť niečo pozitívne, pekné, to zúfalstvo je myslené tak, že človek je so sebou večne nespokojný. Vďaka tomu sa snaží tvoriť lepšie, dokonalejšie. Avšak čím som starší, tak je to skôr pozitívne zúfalstvo. Keď som negatívne naladený, nervózny, nemôžem vytvoriť nič. Tvoriť môžem len v tom prípade, keď som pozitívne naladený, keď som prežil nejakú radosť, videl niečo pekné. Keď som na tom psychicky dobre, bojujem so svojím zúfalstvom a vznikne niečo pekné,“ vraví čierňanský autor.
Alebo dnes skôr už piešťanský. Už viac ako tridsať rokov je mu totiž domovom mesto známeho barlolámača, kam odišiel za prácou. Neskôr sa k práci pridala manželka Zuzana, deti, dom a Rudolf Rypák mal po ruke hneď niekoľko dôvodov, prečo ostať v kúpeľnom meste. S príchodom rodiny však do jeho života prišla aj pauza od maľovania. Vrátil sa k nemu pred troma rokmi a svoj talent – samorast sa rozhodol sčasti okresávať aj pod odborným dohľadom. Ten mu v štúdiu pre dospelých na ZUŠ v Trenčíne poskytol Jozef Švikruha.
Večne nespokojný
„Rudo mal známeho v Trenčíne, ktorý sa pochválil, že maľuje a či by nemohol chodiť aj on. Veľmi som neveril, že sa mu bude chcieť chodiť až z Piešťan, ale chcelo. Hneď ako prišiel, už na prvej hodine som videl, že má výrazný talent. Napriek tomu, že dlhšie nemaľoval, stále to kdesi v ňom driemalo,“ hovorí o svojom žiakovi Jozef Švikruha. Opisuje ho ako talentovaného umelca s dvoma charakteristickými črtami: „Je výbušný a večne nespokojný so svojou tvorbou. To druhé zrejme pramení z toho prvého. Je však dobré, že je so sebou nespokojný, lebo ho to poháňa dopredu. A tú výbušnosť, temperament vidno v jeho tvorbe.“
Tvorba Rudolfa Rypáka. (zdroj: ZUZANA PRIEČKOVÁ)V piatok však v sále Kultúrneho domu v Čiernom nebolo na programe len výtvarné umenie. Spevom a hrou na gitaru sa prezentovali Dominika Moravcová a Ema Knéblová, tancom dcéra Rudolfa Rypáka Lucia, hostí potešil svojím vystúpením aj folklórny súbor Ozvena a hovoreným slovom sprevádzal Ján Ďurica. Ten spomínal na autora ako na vlastného žiaka, ktorý mal už na základnej škole blízko k farbám a inému videniu reality. Slovami výtvarníka Rypáka, najmä nie fotografickému: „Hovorievam, že dobrý obraz vznikne vtedy, keď privriem jedno oko a vynikajúci, keď privriem obe. Realita deformuje. Keď chce človek namaľovať niečo ako fotoaparát, realita tú krásu výtvarnej podoby zdeformuje.“
Ventil od sveta
Okrem čierňanskej výstavy má maliar, najčastejšie maľujúci olejomaľby, na konte aj výstavy v Trenčíne, Považskej Bystrici či Uherskom Brode. Pri pohľade na jeho maľby sa natíska otázka, čo vlastne pre neho paleta a štetec znamenajú. Po chvíľke premýšľania odpovedá: „Chlap potrebuje mať akýsi únik, ventil od sveta. Keď vidím, čo navôkol deje, vymáčknem si na paletu farby a vytváram si svoj vlastný svet. Zabúdam pri tom na televízne správy, na všetko negatívne. Každá následná pochvala ma fascinuje a nabudí. Som v štádiu, keď na tom nepotrebujem zarobiť, len vyjadriť niečo pekné. To mi stačí.“
V závere vlastného príhovoru Rudolf Rypák prítomným zaprial, aby jeho obrazy zmyli z ich duší prach každodennosti. V dnešnom svete sa stáva očista duše čoraz žiadanejšia. Ak chcete aj vy ulahodiť tej svojej, skúste výstavu Rozkvitnuté medze rodiska. Medzi dôverne známou prírodou a šepotom stromov možno nájdete aj kúsok radostného zúfalstva.
Výstava potrvá v priestoroch Kultúrneho domu v Čiernom do 5. augusta.
