V skanzene sa budú pripravovať zemiakové dobroty

VYCHYLOVKA. V Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke sa opäť rozkúria staré dobové piecky a skanzen rozvonia dobrotami. Dnešná nedeľa bude patriť Kuchyni starých materí. Tentokrát pôjde o Zemiakovú nedeľu, počas ktorej si návštevníci budú môcť pochutnať na špecialitách pripravených zo zemiakov.

      Na Slovensko sa zemiaky dostali až okolo roku 1654. Prvýkrát o nich písal mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednání o poľnohospodárstve na Spiši (1768). Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na sever Slovenska priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Od neho pochádza aj názov „švábka“, ktorá sa v polovici 18. storočí začala pokusne pestovať na Liptove.
  Zemiaky sa objavili v našich končinách zo všetkých plodín ako posledné a nadobudli vo výžive zásadné postavenie. Chránili od smrti hladom najmä vrchárov. Sadili sa čoraz viac a postupne sa z nich začali pripravovať rôzne jednoduché jedlá.

   „Najväčší význam v ľudovej strave mali práve zemiaky. Konzumovali sa varené, pečené, miešané s múkou pri príprave cestovinových jedál a chleba, kombinované s mliekom, kapustou, mäsom a podobne. V rodinách boli každodenným jedlom,“ hovorí Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci a pridáva jednoduchý a chutný recept: „Potrebujeme zemiaky v šupke podľa počtu osôb (najlepšie sú menšie, ktoré dôkladne umyjeme), soľ, slaninku, cibuľu, kyslú kapustu.  Zemiaky poukladáme na plech tesne vedľa seba. Trošku polejeme olejom, alebo použijeme domácu bravčovú masť a dáme do vyhriatej rúry piecť. V priebehu pečenia ich obraciame. Keď sú už skoro mäkké, na vrch  poukladáme slaninku, na kolieska nakrájanú cibuľu a dáme do rúry dopiecť. Podávame s kyslou kapustou zo suda, alebo posypané bryndzou, tvarohom.“ 

 V kysuckom skanzene sa v spomínanú nedeľu uskutoční aj ďalšie podujatie  Pozdrav od susedov,  ktoré si návštevníci  veľmi obľúbili. Už tradične sa na ňom predstavujú milovníci folklórneho umenia z iných regiónov alebo štátov, skrátka od susedov. Každý z nich prezentuje vo svojom programe bohatstvo ľudového umenia - skvosty, ktoré nám zanechali naši predkovia.

  „Pódium pri objekte Krčma z Korne sa tentokrát zaplní účinkujúcimi z Folklórneho súboru  Oprášené krpce  zo Žiliny. Kolektív tvoria folklórni nadšenci, ktorí sú bývalými tanečníkmi folklórnych súborov Stavbár, Rozsutec, Slovenár a Rovňan. V roku 2011 začali oprašovať svoje spomienky, zároveň aj tanečno – spevácke skúsenosti pod symbolickým názvom Oprášené krpce,“ informuje Hnidková.  

  Na návštevníkov naďalej čaká v Raganovom mlyne interaktívna výstava Žijem na strome a je mi dobre. Počas nedele môžu využiť parný rušeň s vyhliadkovými vagónmi a drezínu, ktorá ich vyvezie až na sedlo Beskyd. Organizátori všetkých srdečne pozývajú a želajú pekný deň plný zážitkov.