Prišla však séria vážnych zranení, ktorá pribrzdila jeho famóznu kariéru.
Po niekoľkých rokoch sa 27-ročný Marián Jarabica vrátil tam, kde to vlastne všetko začalo. Pod vedením Ľubomíra Faktora spevnil zadné rady druholigovej Dukly Banská Bystrica (pozn. red.: rozhovor s Mariánom Jarabicom bol nahrávaný po 2. kole II. ligy).
Vráťme sa na úvod k uplynulej sezóne, ktorú ste absolvovali vo Frýdku-Místku. Ako sa vám darilo v tomto pôsobisku?
– Vo Frýdku som odohral takmer celú jesennú časť. Výsledkovo sa nám moc nedarilo. Zabrali sme až na konci jesene, keď sme v štyroch zápasoch získali desať bodov. V jarnej časti som nastúpil len v dvoch majstrákoch, pretože ma trápili zranenia zadného stehenného svalu a výron členka.
Od novej sezóny obliekate už dres banskobystrickej Dukly. Ako prišlo k vašej vzájomnej dohode o spolupráci?
– Duklu momentálne trénuje Ľubo Faktor, s ktorým sa už dlhšie poznáme. Po skončení pôsobenia vo Frýdku-Místku mi zavolal a ponúkol mi možnosť hrať v Banskej Bystrici. Dohodli sme sa, že na jesennú časť ostanem v tomto druholigovom celku.
Kedy ste sa pripojili k vášmu novému tímu?
– S tréningami som začal 25. júla.
Veľa sa najmä vo futbalovej verejnosti hovorilo o Dukle a jej problémoch... Pociťujete to, alebo ste so spoluhráčmi spokojní s podmienkami?
– Veľa sa toho nahovorilo a popísalo v novinách, no nie všetko bola pravda. Je faktom, že počas minulej sezóny meškala hráčom sem-tam výplata, ale vždy, aj keď v omeškaní, sa všetko doplatilo.
Máte za sebou už prvé kolo. Nitre ste podľahli rozdielom troch gólov. Čo ukázal tento zápas, ako ste sa na ihrisku cítili vy?
– V Nitre sme začali dobre. Vyhrávali sme 1:0, no po našej strate koncentrácie sme v posledných piatich minútach prvého polčasu inkasovali dva góly. V druhom polčase sme dostali ešte ďalšie dva a bolo po zápase. S výkonom nebol nik spokojný, takže podobne som to cítil aj ja.
A čo duel na domácej pôde so Žilinou B?
– Prvý polčas bol veľmi vyrovnaný, hral sa taký medzišestnástkový futbal. V 45. minúte sme otvorili skóre, keď sme sa presadili z odrazenej lopty po rohovom kope. Po obrátke sme sa zatiahli a Žilinu sme takmer do ničoho nepustili. Žiaľ, s jedinej šance sme dostali gól na 1:1.
Aké sú klubové či vaše osobné ciele do tejto sezóny?
– Chceme sa umiestniť v prvej šestke tabuľky a vyhnúť sa jarným bojom o zotrvanie v súťaži. Čo sa týka mojej osoby, chcem pomôcť klubu naplniť tieto plány, byť zdravý a posunúť sa vyššie v mojej futbalovej kariére.
Poďme si trošku zaspomínať. Prešli ste už viacero slovenských či českých klubov, pôsobili ste v Bulharsku i Poľsku. Na ktoré pôsobisko spomínate najradšej?
– Každé pôsobisko mi niečo dalo a bol som rád v každom z nich. V Dukle som začínal s profesionálnym futbalom, v Českých Budejoviciach som bol v tom čase v najlepšej forme a podarilo sa mi predať do poľskej Cracovie, odtiaľ zas do bulharského Ludogorca, kde sme vyhrali titul aj pohár. No paradoxom je, že práve tam sa začala taká séria vážnych zranení, ktoré ma sprevádzali ďalšie tri roky. Určite však môžem potvrdiť, že na každý klub spomínam v dobrom.
Spomenuli ste zranenia. Vyhýbajú sa vám už?
– Sem-tam sa stane, že ma trápi nejaké drobné zranenie. Musím si však, zaklopať, keďže to nie je také vážne ako predtým. Dúfam, že takým zraneniam sa mi už bude dariť vyhýbať.
