Prvý foťák takpovediac znárodnil a vtedy to všetko začalo. Prečítajte si rozhovor s fotografom Vladimírom Adámekom.
Fotenie je akousi vašou životnou vášňou. Ako ste sa k nemu dostali?
– Foteniu sa venujem od desiatich rokov. Brat si vtedy kúpil z výplaty fotoaparát a ja som mu ho znárodnil. Odvtedy som pri tom ostal. Veľmi ma to zaujalo, robil som niečo iné ako ostatní chalani. Každý chcel byť vtedy kozmonaut, smetiar či šofér kamiónu, ja som sa dal na fotenie. Vyštudoval som to a robím a vyučujem to dodnes.
Doba je už pokročilá, dnešná technika sa určite nedá porovnať s tou z minulosti. S akými fotoaparátmi ste zachytávali vaše prvé momenty?
– Pamätám si to ako dnes. Boli to skvelé časy – osemdesiate roky minulého storočia. Ak chcel mať človek spomienky, musel najskôr všetko nafotiť, vyvolať a usušiť to. A potom zväčšovať fotografiu. Malo to svoje čaro, nikto nevedel, či fotografia bude dobrá. Musel počkať, kým ju vyvolá. A dnes? Človek cvaká stovky fotiek, hneď si ju pozrie, prípadne vymaže. Fotia už takpovediac všetci, len nikde si to neuložia, dokonca občas ani nepozrú. Fotky sa proste nearchivujú. Ľudia majú fotky z dovolenky v telefóne, ten im padne na zem a majú po fotkách. Napríklad starí rodičia majú fotky svojich detí z ateliérov dodnes. Aj z tohto dôvodu mám radšej foto na papieri. Má svoje čaro, keď ju človek drží v ruke a pozrie si ju. To je niečo viac...
Dnes patríte medzi najznámejších fotografov nielen na Kysuciach, stretnúť vás môžeme prakticky na každej kultúrnej či športovej akcii. Prezradili by ste našim čitateľom, čo najradšej fotíte?
– Ako mestský fotograf tých akcií obehnem veru neúrekom, pracujem aj pre niektoré obce. Gro je však Čadca a tu sa deje veru každý deň niečo, nafotím tu asi 160 akcií za rok, teda zhruba každý druhý deň niečo. Z tých najväčších môžem spomenúť Bartolomejský hodový jarmok, Kysucký maratón, Novoročný koncert a pod. Či mám však obľúbenejšie alebo neobľúbenejšie akcie? Tak by som to nehodnotil. Nebránim sa ničomu, ako fotograf by som mal vedieť odfotiť všetko. Veľmi ťažko sa fotia niektoré koncerty, kedy je tma a zasahujú vám do toho rôzne svetelné efekty. Každopádne, mám rád zmenu, veď každá akcia má svoje čaro. Vždy sa však musím pripraviť, zobrať si iný objektív, iné telo, tak, aby fotka mala svoju kvalitu a bola použiteľná či do novín alebo na internet.
Čo všetko obnáša práca fotografa?
– Samozrejme, je to o tom, čo ide človek fotiť. Vo všeobecnosti to však nie je len o cvakaní. Človek musí byť v pravý čas na pravom mieste a potom v počítači dopracovať fotografiu a urobiť úpravy. Aj keď človek má už skúsenosti a vie odfotiť presne to, čo chce, občas treba fotky doladiť, aby dostali správny šmrnc. Jednoducho, nie je to len o tom, že cvakneš a ideš domov. Je to aj o tom, čo si potom dorobíš. Fotograf strávi množstvo hodín za počítačom. A človek nemá Silvester, nemá víkend, nemá sviatok. Práve tam, kde sa ľudia zabávajú, človek, naopak, pracuje.
Čo by ste poradili fotografom – začiatočníkom, ktorých baví fotenie a plánujú sa mu venovať aj v budúcnosti?
– Najdôležitejšie je fotiť. Drahé telo z človeka fotografa neurobí. Poviem vám jednu príhodu. Karol Kállay fotil začiatkom 80. rokov New York so Smenou, ten foťák stál len 400 korún. Kebyže tam vytiahne drahý Nikkon, ktorý vtedy stál ako auto, asi by ho okradli. Napriek tomu so slabším foťákom urobil výborné fotky. Takže je to o tom – fotiť, skúšať, pracovať na sebe. Je to také isté, ako vo všetkom.
Určite ste počas svojej kariéry zažili množstvo zaujímavých situácií. Prezradili by ste našim čitateľom nejakú pikošku?
– Áno, počas tých mnoho akcií človek, prirodzene, zažije humorné situácie. Napríklad, keď som fotil baby a môj pes bol ešte malé šteňa, tak keď sa prezliekali, vyčíhol moment, vbehol k nim a z oblečenia vytiahol práve podprsenku. Vedel, čo je najlepšie. Dievčatá ho museli naháňať, lebo ju nechcel vrátiť...
Fotografovali ste aj nejaké významné osobnosti?
– Ešte keď som slúžil na vojne, sadol si k nám na obede prezident Václav Havel. Chodil som s ním vtedy dva dni po Lešti a fotil ho s dôstojníkmi. Fotil som všetkých prezidentov, ktorí boli na návšteve Kysúc, aj terajšieho Andreja Kisku. Musím povedať, že práve Václav Havel a Andrej Kiska urobili na mňa najlepší dojem spomedzi hláv štátu. Sú takí ľudskejší ako tí ostatní. Fotil som aj Satinského s Lasicom či superstaristu a dnes už speváka Cmoríka. S tým som po koncerte aj niekoľko minút pokecal. Vyšťavený si sadol ku mne a rozhovoril sa. Tých osobností bolo mnoho, veď človek stretne množstvo ľudí, keď fotí rôzne kultúrne a spoločenské podujatia.
Vladimír Adámek v akcii počas zápasu FK Čadca. (zdroj: RADOSLAV BLAŽEK)
