Storočná babka Štefánia si vie ešte vychutnať radosti života

Krásnym príkladom toho, ako sa môže človek dožiť sto rokov, pritom sa tešiť tomu, čo v živote dosiahol, je babka Štefánia Gschillová zo Svrčinovca. V piatok 19. augusta oslávila 100. narodeniny.

Štefánia Gschillová, rodená Dejová, si napriek svojmu veku dokáže užiť krásy i radosti života. Presvedčila o tom všetkých, ktorí sa zúčastnili na oslave jej narodenín. S gratulantmi si dokonca zatancovala, samozrejme aj zaspievala, i keď počas života, ktorý ju tvrdo skúšal, jej určite nebolo vždy do spevu. S manželom sa spoznala vo Vysokých Tatrách, kde bola na robotách počas druhej svetovej vojny. Zomrel mladý, mal len 44 rokov. S dvomi deťmi zostala sama. Opustil ju v ťažkej situácii, keď mal synček len sedem dní. Ako povedala, musela sa pozviechať a ísť ďalej. Teší ju, že jeseň života môže stráviť v kruhu milujúcej rodiny. Žije s dcérou Jozefou Prívarovou, jej manželom a vnučkou Annou.

Prežila všetkých

Pani Štefánia pochádzala z deviatich súrodencov. Aj keď bola najstaršia, všetkých prežila. Starostka obce Renáta Majchráková vraví, že napriek veku ju naďalej zaujíma dianie v obci, je zhovorčivá, milá a vie ľuďom naokolo navodiť úsmev. A aký má návod na dlhovekosť? Starká hovorí, že ťažký život prežila vďaka viere v Boha a modlitbám.

Keby sa stretla s Veronikou Latkovou z Podvysokej, určite by sa mali o čom porozprávať. Tá totiž 3. marca oslávila už 101. narodeniny. Aj ona má šťastie, že žije v rodine, ktorá sa o ňu s láskou stará. Dcéra Mária si pochvaľuje, že mame zatiaľ apetít nechýba. Rada sa naje, nepohrdne ani rezňom a zemiakovým šalátom. Pochutí si na sedliackej kapuste, zemiakoch s mliekom, má rada ovocie i jogurty.

Pomôže tvrdá práca aj zdravá strava

Najmä viera je podľa prieskumu, na ktorom sa v minulosti zúčastnilo v zahraničí sto ľudí vo veku medzi 100 a 104 rokov, považovaná za najvýraznejšie faktory, ovplyvňujúce dlhovekosť. Dvadsaťtri percent opýtaných sa zhodlo, že im pomohla viac ako gény či dobrá zdravotná starostlivosť. Okrem toho vraj za svoj dlhý vek vďačia tvrdej práci, zdravej strave a dobrému a poctivému životu.
Okolo 13 percent vyjadrilo ľútosť nad tým, že viac necestovalo. Deväť percent by bolo bývalo radšej menej pracovalo a šesť percent si myslelo, že malo viac času venovať svojim rodinám. Z ďalšieho prieskumu, ktorý vypracovala istá zahraničná spoločnosť, poskytujúca starostlivosť postihnutým a chronicky chorým pacientom, vyplýva, že 30 percent 100-ročných ľudí považuje založenie rodiny za najväčší životný úspech, kým 20 percent si viac cení kariéru. O slávnej „stovke“ snívajú mnohí.
Len malé percento však robí skutočne niečo pre to, aby sa tohto požehnaného veku dožilo. Zaručený recept na dlhovekosť vraj neexistuje. Pod to, koľko rokov sa dožijeme, sa údajne podpisujú viaceré okolnosti. Druhou podmienkou je vyhýbanie sa nehodám a úrazom, pretože aj s tou najlepšiu dlhovekou prognózou môže človek po nepeknom páde skončiť svoj život predčasne.