„Vo všeobecnom povedomí je 19. storočie obdobím, ktoré položilo základy pre masívny rozvoj dopravy a rozvinulo mobilitu obyvateľov. Človek 19. a 20.storočia bol vystavený expanzívnemu rozvoju techniky, nevynímajúc zmeny v každodennom živote. Súčasťou tohto rozvoja sú aj dejiny kopřivnickej výroby dopravných prostriedkov. Tie sa začali písať v manufaktúre Ignáca Šustalu. Nazývala sa Nesseldorfer Wagenbau Gesselschaft a venovala sa výrobe kočiarov, saní a bričiek už od roku 1850.“ Týmito slovami nás privítal kurátor Radim Zátopek pri návšteve Technického múzea Tatra v Kopřivnici.
Súčasná expozícia Technického múzea Tatra, ktorú hojne navštevujú aj Kysučania, bola v Kopřivnici otvorená v roku 1997 pri príležitosti stého výročia tamojšej výroby osobných automobilov. Výstavný priestor poskytuje návštevníkom typologicky prehľadnú storočnú líniu výroby prevažne osobných automobilov Tatra, vyrobených v tomto meste. Sú tu zastúpené aj nákladné autá, motory, podvozky či modely.
Tatra 70 /1931 – 34/. Šesťmiestna luxusná limuzína, tento druh po prvýkrát vyrábali s použitím dvojokruhovej hydraulickej brzdy na všetky kolesá, bola súčasťou autoparku prezidenta T.G.Masaryka. (zdroj: MILAN MATUŠINSKÝ)Vráťme sa do minulosti. Kurátor múzea Radim Zátopek zdôrazňuje, že kopřivnická výroba sa významne zapísala do rozvoja dopravného odvetvia nielen na severnej Morave, ale aj v celosvetovom meradle. Neskoršie sa zamerala aj na výrobu železničných vagónov. Zamerajme sa však predovšetkým na automobily. Ich kolískou sa stalo Francúzsko, kde sa konali prvé diaľkové jazdy, rýchlostné závody a výstavy vozidiel. V strednej Európe bola centrom rozvoja automobilizmu Viedeň. Záštitu nad organizovaním automobilových prehliadok prevzal Österreichischen Automobil Club, ktorý sa venoval aj technickej a dopravnej tematike, pravidlám riadenia vozidiel, dopravnému značeniu a zásadám bezpečnej jazdy. V roku 1898, teda v roku vzniku tohto klubu, sa do Viedne z Kopřivnice vydal prvý kopřivnický automobil Präsident, nazvaný po prezidentovi klubu, grófovi Gustavovi Pötting-Persingovi. Vo Viedni zostal ako cvičné vozidlo pre budúcich vodičov. Postupne sa upúšťalo od od kočiarovej podoby automobilov a technickými inováciami sa premenila aj vonkajšia podoba karosérie. Okrem hlavného konštruktéra tohto auta Leopolda Svitáka musíme spomenúť aj Hansa Ledwinku, ktorý sa významne zapísal do dejín kopřivnickej automobilky ako tvorca tatrováckej koncepcie podvozku.
História automobilky Tatra je nesmierne bohatá a dozaista by si zaslúžila samostatnú a rozsiahlu encyklopedickú publikáciu. Spomeňme však aspoň dve pozoruhodné etapy v jej vývoji. V roku 1943 bol do sériovej výroby zaradený nový typ nákladného automobilu T 111. Po oslobodení bol podnik na jeseň 1945 dekrétom prezidenta republiky znárodnený. Vďaka zmenám nastali aj radikálne premeny vo výrobnom programe. Na pražskom autosalóne predstavili osobné vozidlo Tatra 600 Tatraplán, ktorý v Kopřivnici vyrábali do roku 1951. Veľký úspech tento typ zaznamenal v prevedení karosérie Sodomka na ženevskom autosalóne v roku 1949. Potom ho darovali J. V. Stalinovi k sedemdesiatym narodeninám. Výroba sa však stále viac špecializovala na nákladné automobily.
Hasičské vozidlo /1910/. Predstavili ho na svetovej výstave v Buenos Aires v Argentíne, získalo tam hlavnú cenu v kategórii úžitkových vozidiel. (zdroj: MILAN MATUŠINSKÝ)Dvadsaťročná výroba Tatry 111 bola nahradená novou sériovou výrobou nákladiaka T 138, ktorý sa stal charakteristickým znakom socialistického budovania a dôležitým vývozným artiklom v rámci v)ýchodného bloku. Ďalším významným produktom z kopřivnickej dielne bolo osobné reprezentačné vozidlo T 603. Z nákladných áut sa do masovej sériovej výroby dostal typ T 815 v rôznych modifikáciách, dokonca aj v športovom prevedení. V roku 1988 osemstopätnástka triumfovala na rallye Paríž – Dakar.
V ére takzvaného plánovaného hospodárstva Tatra vyrábala niekoľko zaujímavých typov vo veľkých sériách. Nehovoriac o tom, že zamestnávala tisíce ľudí v troch pracovných zmenách. Na jej vývoji sa však nepriaznivo podpísala politická situácia, ktorá neumožňovala kontakt so zahraničným technickým vývojom, a to sa prirodzene prejavilo aj na jej konkurencieschopnosti. Po novembri 1989 bola Tatra postupne privatizovaná a zmenila sa na akciovú spoločnosť. V roku 1998 bola po sto rokoch v Kopřivnici ukončená výroba osobných vozidiel. Posledným typom osobného vozidla, ktorý opustil tamojšiu automobilku, bola Tatra 700.
A na záver ešte niekoľko údajov o samotnom Technickom múzeu Tatra. Kurátor múzea Radim Zátopek pripomína, že počiatky dejín kopřivnického múzea sú späté s miestnym rodákom Emilom Hanzelkom. V roku 1947 sa Lašské múzeum predstavilo verejnosti svojimi národopisnými a vlastivednými zbierkami, tamojšou umeleckou keramikou, majolikou a rovnako aj prvými automobilovými exponátmi. Jeho expozície sa v priebehu rokov viac zameriavali na kopřivnický priemysel, čo viedlo v roku 1954 k založeniu špeciálneho múzea automobilového a keramického priemyslu. Ďalšiu zásluhu na získavaní zbierkových predmetov má Josef Veřmiřovský, skúšobný jazdec v továrni a bývalý automobilový jazdec na vozidlách Tatra v medzivojnovom období. Predmety získavali múzejníci prevažne náhodnými darmi, cieleným zberom alebo kúpou. K prvým získaným automobilom patrí hasičské vozidlo NW typ K z roku 1909.
V roku 1962 bola postavená prístavba blízko hospodárskych budov pri Šustalovej vile. Tam boli aj následne získané automobily a motory vystavované. Menšia časť domu slúžila ako reštaurátorská dielňa. K 70. výročiu výroby osobných automobilov v Kopřivnici bola v roku 1967 sprístupnená novostavba výstavného pavilónu a potom 1. 1. 1968 previedli múzeum do správy národného podniku Tatra. Pod názvom Technické muzeum n.p. Tatra Kopřivnice v tejto podobe jestvovalo až do vzniku tzv. obecne prospešnej spoločnosti Regionálne múzeum Kopřivnice. Dôležitým medzníkom v histórii technického múzea bolo rok 1997. K stému výročiu výroby osobných automobilov v Kopřivnici bola väčšina exponátov presťahovaná do nových priestorov v centre mesta. Zbúranie výstavného pavilónu z roku 1967 znamenalo definitívnu bodku za starým tatrováckym múzeom.
