„V sobotu 27. augusta som kráčal po zákopeckej ceste s palicami a batohom, bol som na peknej túre. Spoza zákruty som počul zvuk motora rýchlo idúceho automobilu. Uskočil som nabok na trávu, okolo mňa preletel mladík na čiernej Octavii. Cez stiahnuté okienko auta som počul, ako mi vulgárne nadal. Nerozumel som, z akého dôvodu mne, 73-ročnému človekovi, má takýto mladík nadávať. Stretol som ho nižšie pri skupinke domov U Buty, kde stál s autom. Okolo neho bolo viacero mladých chlapcov a jeden dospelý človek,“ pokračuje v rozprávaní Švábik.
Opýtal sa mladíka: „Kam to mám ísť?“ Následne sa ten na neho osopil, vraj mu s palicami skoro poničil auto. Po pár minútach však nasadol do auta a ušiel.
„Muž, ktorý bol opodiaľ, mi na margo toho, čo tam videl, povedal, či si myslíme, že zákopecká cesta patrí nám. Tak som sa ho opýtal: – A komu patrí? Vám?“
Gustáv Švábik, ktorý je bývalý pedagóg a dlhé roky učil v školách, či už to bolo v Kremnici, Žiline alebo na Kysuciach, sa pýta: „Ako vychovávame mládež? Učitelia sa sťažujú, že div ich v škole nenapadnú, majú s nimi sústavné problémy. Takto budeme vychovávať mladých?“
