Jedným z nich je František Staňo z obce Čierne na horných Kysuciach, ktorý pripomína, že králik zajačí pripomína svojím telesným rámcom divokého králika. Má dlhé pretiahnuté telo, dlhé uši s čiernou lemovkou a tiež dlhé nohy. Mnohí z chovateľov sa domnievajú, že toto plemeno má v porovnaní s inými druhmi menšiu jatočnú výťažnosť, presnejšie, že prináša menej mäsa. Štíhla stavba tohto temperamentného zvieraťa im zdanlivo dáva za pravdu, no ide o omyl. F. Staňo to potvrdzuje s tým, že králik zajačí má tenkú kožu, tenké uši, malú hlavu a tenké kosti, no, na druhej strane, veľké zadné stehná. Takže čo sa týka mäsa, má výbornú výťažnosť, pretože odpad je minimálny.

Plodnosť králikov zajačích je podobná ako pri iných, tradičných plemenách a rovnaká je aj starostlivosť o ich kŕmny a pitný režim. Skúsený chovateľ odporúča začínajúcim záujemcom ročne maximálne dva vrhy, pričom samica máva v priemere osem mláďat. Zvieratá potrebujú pravidelný prístup k čistej vode, strava by mala spočívať v jadrových krmivách, ale netreba sa vyhýbať ani granulám. Dôležité je seno a zelená strava. Pri prechode na čerstvú stravu, teda zo zimy na leto, treba byť opatrný a jadrové krmivo či granuly treba vymieňať za čerstvú potravu postupne. Keďže ide o športové plemeno, ktoré má rado pohyb, tak rozmery priestoru pre jedno zviera v králikárni by mali byť minimálne 80 x 120 centimetrov.