Zachytáva totiž vývoj kolesa od dôb najstarších až po súčasnosť, a tak dozaista osloví všetky vekové generácie.
V špecializovanom múzeu technického typu si na ploche 200 štvorcových metrov môžete pozrieť takmer dvestopäťdesiat exponátov, medzi ktorými nechýbajú ani publikácie, obrazy a heslá.
Súčasťou expozície, ktorú pravidelne navštevujú aj kysuckí priaznivci, sú napríklad kamenné kolesá (3500 rokov p. n. l.), drevené kolesá z rozhrania 19. a 20. storočia alebo kolesá áut a bicyklov spred vojny a po nej. Návštevníci neobídu repliku kolesa z bojového voza, ktorý sa našiel v hrobke kráľa Tutanchamóna, rekonštrukciu dreveného vozíka z čias doby kamennej, no najmä staré motocykle a automobilové veterány. Medzi nimi sa nesporne vyníma Ford T, nazývaný aj Plechová Líza.
Doslova ozdobou výstavných exponátov v trenčianskom Múzeu kolies je pozoruhodná drevorezba pod názvom Koleso histórie. Jej autorom je Jozef Pekara z Rajeckých Teplíc a jeho dielo symbolicky zobrazuje spájanie kolárov s inými cechmi. Do kolies totiž zabŕdli aj tokári, stolári a kováči. Nespomenuli sme ešte snehové železné, gumené a plastové reťaze, bezpečnostné systémy, originálnu dielňu na výrobu kolies alebo hliníkové a plechové disky.
Ponuka múzea i napriek neveľkému priestoru je skutočne rozmanitá. Okrem iného dokazuje, že s kolesom (odhliadnuc od áut, motoriek a bicyklov) súvisela aj stavba pyramíd, lietadlá, invalidné vozíky, detské kočíky, ale napríklad aj výroba fajok. O tkáčskych stavoch, kolovratoch, veterných a vodných mlynoch či dokonca o lámaní na mučiacich kolesách nehovoriac. To všetko potvrdzuje, že kolesá ovplyvňujú náš život.
