Ako dlho sa už venujete organizovaniu hudobných podujatí? A kde ste sa k tomu dostali?
– Ono to prišlo tak nejak samo. Aspoň čo si pamätám, vždy som niečo organizoval. Ale úplne prvý pokus bol koncert mojej skupiny KRAKATOA v roku 1989. Ten sa napokon ani nekonal. Predsa len to bolo ešte v prvej polovici revolučného roku a prekážok bolo viac než dosť a to som o tom vlastne vôbec nič nevedel. Aj keď som postupne v mojom živote vystriedal viacero pracovných pozícií, hudba a organizovanie kultúrnych podujatí ma sprevádzalo neustále na každom kroku. Od roku 2008 sa tejto činnosti venujem na plný úväzok.
V čom vás táto práca napĺňa?
– Baví ma to. Od úplne prvého nápadu, od vymyslenia a vylepenia plagátu a predaja vstupeniek až k samotnej realizácii na pódiu. Všetko je svojím spôsobom unikátne a neopakovateľné. Nemáš možnosť niečo zastaviť a meniť a opravovať. Je to tu a teraz. Nech sa stane čokoľvek – od zlého počasia až po výpadok elektrickej energie alebo slabý záujem diváckej verejnosti..., musíš pokračovať. Nie všetko sa podarí, stále sa učím. V tejto profesii nemôžeš nikdy povedať, že teraz už to vieš a že ťa už nič neprekvapí.
S basgitaristom skupiny Symphony x. (zdroj: ARCHÍV R.Z.)Koľko podujatí ste počas leta organizovali?
– V poslednom čase sa skôr realizujem v produkčnej práci. Organizátor je dnes často vnímaný ako investor a garant toho, že sa to celé podarí finančne pokryť – čo je nemalé riziko. Kysuce ako región sú veľmi citlivé na výšku vstupného, ťažko hľadáme partnerov a sponzorov. Ľudia si zvykli na podujatia so vstupom zdarma, a tak sa aj v tomto smere pohla promotérska práca. Počas tohto leta som spoluorganizoval, alebo lepšie povedané produkčne zabezpečoval, podujatia Turzovského, Čadčianskeho, Novobystrického a Bytčianskeho leta.
Počas vystúpenia skupiny Mad Frequency. (zdroj: ARCHÍV R. Z.)Ako vychádzate s celebritami? Majú tiež svoje „maniere“?
– Pokiaľ odvediem svoju prácu na sto percent, tak je všetko v poriadku. Celebrity sú poväčšine veľmi skromní a nenároční ľudia. Podmienky spolupráce nastavuje vždy ich agent cez zmluvu a technické alebo iné požiadavky. Je dôležité si definovať, čo sa dá splniť a čo už nie. Nespoliehať sa na to, že na mieste to dajako uhráme. V dnešnej dobe neplatí, že peniaze sú na prvom mieste. Z vlastnej skúsenosti viem, že najdôležitejší je profesionálny prístup, spoľahlivosť a komunikácia. To čo zapracujeme do zmluvy, musí čakať umelca aj na mieste. Žiadne maniere sa potom nekonajú a vládne pred pódiom aj v zákulisí skvelá atmosféra.
So skupinou Horkýže slíže. (zdroj: ARCHÍV R.Z.)Práca s ľuďmi je veľakrát nedocenená. Stretli ste sa niekedy aj s negatívnymi ohlasmi na podujatie, ktorého ste boli organizátorom?
– Samozrejme. Ľudia chodia na podujatia a kupujú si vstupenky vždy s nejakým očakávaním. Tešia sa na svojho obľúbeného interpreta a chcú kvalitný zážitok. Ale aj umelec má svoju predstavu, ktorú chce realizovať. Najčastejšie to od návštevníkov kultúrnych podujatí schytávam za to, že nezazneli ich všetky srdcové piesne, že koncert trval krátko a zvuk nebol kvalitný, hoci sa mi potom dotyčný prizná, že počúval z bufetu. Takmer vždy býva kritizovaná výška vstupného. Ťažko sa ľuďom vysvetľuje, že každý umelec má svoju cenu a skupina KABÁT určite v okrese Čadca vystupovať nebude.
Spomeniete si na vtipnú historku z koncertu?
– Vždy sa niečo udeje. Plagáty sa dnes až tak pozorne nečítajú, pretlak informácií spôsobuje, že ľudia prídu na koncert skupiny KRYŠTOF a pýtajú sa ma, že kedy už bude spievať ten Klus. Najviac srandy a vtipných historiek si užijem s HORKÝŽE SLÍŽE. Bohužiaľ, väčšina z nich nie je publikovateľná v tomto rozhovore a niektoré zážitky spadajú až do kategórie neuveriteľných.
Máte aj vlastnú kapelu, v ktorej spievate. Dá sa skĺbiť pre vás dosť časovo náročné organizovanie s vašimi vystúpeniami?
– Skupina MAD FREQUENCY existuje 14 rokov, odohrali sme viac ako 150 koncertov po celom Slovensku, ale aj Čechách a na Morave. Dá sa povedať, že sme si už splnili všetky svoje sny a popri koncertovaní sme si založili rodiny a stali sa otcami svojich detí. Snažíme sa ešte nejak motivovať, nahrávame nové cd, máme vonku čerstvý koncertný videoklip, skladáme ďalšie nové pesničky. Musím povedať, že skĺbiť promotérsku robotu, rodinu a kapelu je neuveriteľne náročné. Veľa cestujem..., vlastne som stále na cestách a voľný víkend je naozaj výnimočná udalosť.
Čo váš hudobný vzor? Máte nejaký?
– Zoberiem to postupne. Základná škola – to bol KATAPULT, CITRON, ELÁN a TUBLATANKA. Viac sa ku mne nedostalo, ak nepočítam fotky skupín KISS a AC/DC z nemeckých časopisov. Stredná škola už bola o niečom úplne inom. METALLICA, TESTAMENT, MEGADETH, ANTHRAX mi nedali spávať, a tak som sa ako spevák realizoval v mojej prvej skupine KRAKATOA. Koncert skupiny METALLICA v roku 1988 všetko spečatil. Krásne časy, k hudbe sme sa dostávali veľmi komplikovane, ale o to viac sme si ju vážili a ctili. Bola pre nás všetkým. Postupne sa mi podarilo rozšifrovať posolstvá skupín ako PARADISE LOST, KATATONIA, RUSH či QUEENSRYCHE.
Dodnes si pamätám, ako mi mama hovorievala, že ma to čoskoro prejde, že v živote sú aj iné a dôležitejšie veci. Neprešlo...
V živote aj hudbe je stále čo objavovať a každý z nás dúfa, že tú svoju najkrajšiu melódiu či najlepší text ešte stále nenapísal.
RUDY ZAJAC
Narodil sa 2. júna 1976 v Čadci. Pochádza z Makova a striedavo býva v Turzovke a v Havířove (ČR). Po štúdiu priemyselnej školy vo Zvolene sa dal na promotérstvo, ktorým sa živí doteraz. Vo voľnom čase si rád prečíta dobrú knihu a venuje sa turistike.
