Spočiatku bral šach ako možnosť uliať sa zo školy, keď si ho na okresnom prebore vyhliadol čadčiansky tréner Libor Havlíček st. Málokto však vtedy tušil, že sa v tom momente začala dlhá, no veľmi úspešná cesta za najvýznamnejším šachovým ocenením na svete.
Áno, 29-ročný Marián Jurčík získal titul šachového veľmajstra ako prvý Kysučan v histórii...
Pred pár dňami ste sa oficiálne stali šachovým veľmajstrom. Čo pre vás znamená tento významný titul?
– V prvom rade splnenie celoživotného sna. Je to najvyšší možný titul v šachu a je veľmi ťažké ho získať. Znamená to pre mňa aj to, že si môžem do konca života s čistým svedomím hovoriť, že tých 20 rokov práce malo zmysel.
Ktoré zápasy či turnaje boli zlomové na úspešnej ceste za tak veľkým úspechom?
– Na pridelenie tohto titulu sú potrebné tri normy veľmajstra a rating 2500 bodov. Rating mám na tejto hodnote v podstate dlhodobo a prvú normu som splnil ešte v roku 2013 vďaka podarenej extraligovej sezóne v drese materského klubu Caissa Čadca. Odvtedy však ďalšie normy neprichádzali a tak trochu som na to už aj rezignoval. A teraz takýto blesk z jasného neba! Bola to šachová olympiáda, najväčšie možné šachové podujatie. Na nej sa norma počíta za dve, bola to teda jedinečná šanca. Zvládol som dobre všetkých 10 partií, pochybenie v akejkoľvek z nich by ma vyšlo draho, ale predsa len, tá posledná bola najťažšia. Potreboval som čiernymi figúrami (na najvyššej úrovni je to nevýhoda) poraziť skúseného veľmajstra z Čiernej Hory, čo sa mi po obrovskom boji a dráme nakoniec podarilo. Ak by som ho neporazil, je možné, že k titulu veľmajstra by som sa nedostal do konca života...
Poďme však k vašim začiatkom. Kedy a prečo ste začali s kráľovskou hrou?
– Priviedol ma k tomu dedo, keď som mal asi šesť alebo sedem rokov, potom som sa na chvíľu odmlčal (až do 11 rokov), až prišla možnosť uliať sa zo školy na okresnom prebore škôl. Tam som vzdoroval ako amatér aj trénovaným chlapcom a všimol si ma tam pán Libor Havlíček st., vtedajší tréner v Čadci.
Pamätáte si ešte na svoje prvé úspechy?
– Áno, tie prišli prakticky okamžite. Po roku hrania turnajov som získal bronz na MSR do 14 rokov a neskôr som začal v týchto juniorských šampionátoch brať ešte cennejšie kovy. Potom sa chodilo reprezentovať krajinu na ME alebo MS, precestoval som krásne miesta. Boli to pekné časy...
Rodák z Čadce získal najväčší šachový titul. (zdroj: ARCHÍV M.J.)Mládežnícke časy i prvé extraligové kroky ste prežili v Čadci. Aké máte na to spomienky, ktoré úspechy ste v drese Čadce dosiahli?
– Na Čadcu mám veľmi pekné spomienky, i keď tam už momentálne nepôsobím. Špecifické boli víkendové juniorské turnaje družstiev, tzv. Veľké ceny. Po postupe do extraligy som za Čadcu odohral snáď 10 nezabudnuteľných sezón. Som patriot a veľmi mi na tom záležalo. Je skvelé, že sa nám podarilo extraligu s Čadcou aj vyhrať a vďaka tomu štartovať aj na Európskom pohári klubov. Uvidím, aká bude v klube situácia v budúcnosti, nevylučujem ale, že sa niekedy do domovského klubu vrátim.
Kde všade ste šachovo pôsobili a momentálne pôsobíte?
– Posledné dve extraligové sezóny som strávil v ambicióznom klube zo Starej Ľubovne. Boli to krásne sezóny, obe ako vystrihnuté z detektívok a obe zakončené majstrovským titulom. Klub sa však pred touto sezónou rozpadol, takže tento rok nevidím pre seba vhodný extraligový klub. Ponuky, samozrejme, boli a bolo ich dosť, ale musím mať k tomu klubu aj nejaký vzťah, mať tam dobrú partiu spoluhráčov. To momentálne nevidím nikde. Preto pomôžem prvoligovej Žiline s cieľom jasného postupu do extraligy a stabilizovania tohto klubu v nej.
Dosiahli ste najvýznamnejšie šachové ocenenie. Prezradili by ste nám aj ďalšie úspechy, ktoré ste získali v doterajšej kariére?
– Už na šachovej olympiáde v Istanbule 2012 som hral veľmi dobre a neprehral som tam ani jednu partiu. V roku 2010 som bol individuálny majster Slovenska mužov. Šachovú extraligu družstiev som vyhral trikrát a majstrom Slovenska v juniorských kategóriách som bol asi päť alebo šesťkrát. Nič z toho sa však asi so získaním titulu veľmajstra nedá porovnať. To je niečo úplne špecifické.
Aké sú vaše ďalšie plány?
– To musím zvážiť, je to ešte čerstvé. Mám regulárnu prácu, žijem v Prahe. Neplánoval som už dávať do šachu toľko energie ako kedysi, ale tento úspech ma opäť nabudil. Uvidíme, začal som si opäť veriť, že môžem poraziť kohokoľvek. Chcel by som si nájsť vďaka tomuto titulu silné zahraničné kluby, určite sa otvoria nové možnosti.
