Reč je o sympatickom Branislavovi Chnúrikovi, ktorý vedie ambulanciu Your Vet v Čadci už takmer desať rokov.
Ako ste sa dostali k povolaniu veterinára? Lákala vás táto profesia už od detstva?
- Je pravda, že o prácu so zvieratami som sa zaujímal už od malička. I keď sme mali doma psíkov, skôr ako chovateľ prevažne exotických zvierat. Až postupne sa tento vzťah menil a zvieratá si ma získali natoľko, že už počas štúdia na gymnáziu som sa definitívne rozhodol pre prácu veterinárneho lekára.
Vo vašom povolaní je trpezlivosť na mieste, keďže zvieratká vám nedokážu povedať, čo ich trápi. Čo vy považujete na svojom zamestnaní za najťažšie?
- Najťažšie? Asi komunikácia s majiteľmi zvierat, nakoľko je niekedy veľmi obtiažne sa dozvedieť, čo predchádzalo vzniku toho ktorého problému, s akým k nám prišli. Keďže zvieratká nám naozaj sami nepovedia, čo ich trápi, je vysvetľovanie na majiteľovi. Musím povedať, že samotné zvieratá sú veľmi vzorní pacienti.
V Čadci pôsobíte už nejaký ten rok. Dá sa spočítať, koľkým zvieracím pacientom ste sa už za ten čas pomohli?
- Naša ambulancia v Čadci oslávi už desať rokov a za ten čas som ošetril naozaj pomerne veľa pacientov. Je ťažké povedať nejaký presný počet, koľkým sme pomohli, ale je ich naozaj veľa. Samozrejme je to aj vďaka zvýšenej starostlivosti zo strany samotných majiteľov.
Priblížte nám, ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
- Začiatok dňa je u mňa identický ako u väčšiny rodičov. Každé ráno rozveziem deti do školy a škôlky, až potom sa venujem práci v ambulancii, či už bežným ošetreniam, operáciám, do toho vybavovaním nespočetného množstva telefonátov. Touto cestou by som sa rád ospravedlnil aj klientom, ktorí sa občas nemôžu dovolať, ale niekedy je naozaj nemožné ošetrovať či operovať a dvíhať telefón. Pacientov máme naozaj veľa, preto sa tím Your Vet rozrástol už teraz o dve kolegyne, ktoré zabezpečujú prácu v ambulancii. Mne sa tak darí venovať chvíľu aj rodine, hoci je to väčšinou až vo večerných hodinách.
Aké problémy najčastejšie trápia zvieratá Kysučanov?
- Myslím si, že môžeme zdravotné problémy už skoro až rozdeliť podľa ročných období. Na jar a na jeseň bojujeme najčastejšie s klasickým prechladnutím ako tracheitída či rhintída. Počas letného obdobia sú to skôr rôzne úrazy, pohryznutia, uštipnutia hmyzom a hadmi a v zime omrzliny či zlomeniny. Vzhľadom k tomu, že som pracoval aj v zahraničí, myslím si, že zvieratá na Kysuciach nie sú vôbec špecifické a trápia ich úplne rovnaké problémy, ako všade inde vo svete.
Podobne ako u ľudí, aj v prípade ochorení zvierat je poznatkov omnoho viac. Kladie sa aj u zvierat väčší dôraz na prevenciu?
- Samozrejme, prevencia je veľmi dôležitá a postupne sa nám darí aj presadzovať najnovšie poznatky aj do praxe, či už sú to najnovšie vakcíny, ale aj odčervovacie prostriedky, ktorými sa snažíme predchádzať infekčným ochoreniam, najmä tým, u ktorých je aj riziko prenosu na ľudí.
Vašimi najčastejšími pacientmi sú zrejme spoločenské zvieratká ako psy a mačky. Ošetrovali ste počas vašej praxe aj nejaké exotické zvieratá?
- Áno, najčastejšie sú to naozaj psy, mačky, ale nebránime sa ani exotickým zvieratám. Snáď najzaujímavejším, ktorého mohli zachytiť aj niektorí naši klienti v čakárni bol Makak rhezus, opica s cirkusu zo zlomenou nožičkou.
Pamätáte si za svoju prax aj na nejakú kurióznu situáciu či požiadavku majiteľa?
- Bolo ich viac, ale snáď najkurióznejšia situácia nastala v čase, keď som ešte pracoval na klinike v Zlíne. Potreboval som hospitalizovať jedného psíka kvôli závažnému zdravotnému problému a majiteľka si priniesla veci na spanie aj pre seba. Bolo pomerne komplikované pani majiteľke vysvetliť, že mi sme pripravení hospitalizovať zvieratá, ale len bez doprovodu.
