Ide teda o slovenské národné plemeno, ktorému sa však u nás venuje iba hŕstka nadšencov. Jedným z nich je Jaroslav Židek z Nesluše na dolných Kysuciach, ktorý za chov suchovskej husi získal na medzinárodnej výstave v Lipsku titul európskeho šampióna. Skúsený chovateľ tvrdí, že ide o hus väčšieho telesného rámca, kompaktného, pevne stavaného a takmer vodorovne držaného tela. Gunár dosahuje dosahuje v prvom roku hmotnosť sedem kilogramov, husi sú ľahšie približne o tretinu. Samice znášajú vajcia vážiace až dvesto gramov.
Strava je podobná ako u iných plemien. Jaroslav Židek z Nesluše kŕmi suchovské husi naklíčeným zrnom kvôli ľahšej stráviteľnosti a počas dňa sa pasú v zelenom výbehu. Keďže samce sú pomerne temperamentné, v druhom roku sa v jeho kmeni odporúča štyri až päť husí. Jednej by gunár mohol ublížiť, osobitne pri častom párení. V súvislosti s podstielkou sa odporúča hrubší podklad z pilín a suchého sena, pretože suchovská hus predstavuje ťažšie plemeno. A keďže ide o vodnú hydinu, je vhodný každodenný kúpeľ.

Chovateľ z Kysúc zároveň upozorňuje na úbytok chovu tohto národného slovenského plemena. Tvrdí, že bežní chovatelia uprednostňujú brojlerové typy na rýchly výkrm a nevenujú sa šľachtiteľským aktivitám. Skutočných nadšencov chovu suchovskej husi na Slovensku preto možno zrátať na prstoch dvoch rúk a odborníci tento chov považujú za ohrozený.