S Erikom Šimčiskom (na snímke), manažérom tejto spoločnosti, sme sa pozhovárali o novinkách i plánoch, ktorých má značka dF neúrekom.
Preraziť s módnom odevnom priemysle je veľmi náročné, no vám to ide veľmi dobre. Rozširujete spolu s novými predajňami aj personálne kapacity?
- Po tom, ako sme otvorili nový obchodný koncept v Borry Mall v Bratislave, čo je náš druhý obchod v nákupnom centre a tretí celkovo v Bratislave, sa nám navýšili kapacity na modely, ktoré by sme potrebovali našiť, aby sme pokryli objednávky z našich predajní. Preto sme spustili kampaň aj cez vaše noviny, že hľadáme šikovné krajčírky, ktoré by zapadli do nášho tímu. Šancu dáme každému, kto je šikovný, kreatívny, kto má záujem učiť sa. Myslím si, že máme čo ponúknuť aj ľuďom, ktorí majú za sebou v krajčovine už niekoľko desiatok rokov, aj tým, čo ju vyštudovali, ale sa jej dlhšie nevenujú či mamičkám po materskej dovolenke. Hoci by sme privítali a uprednostňujeme krajčírske vzdelanie a niekoľkoročnú prax, nachádzame sa v období, kedy zo škôl tento odbor takmer úplne vymizol. Tým, že robíme kombinovanú prácu, nejde o rutinnú či stereotypnú činnosť. Hlavne pri realizácii našich modelov je priestor pre kreativitu, krajčírky sú pri zrode celej kolekcie, majú možnosť ju pripomienkovať, upravovať na konkrétnych modelkách a v konečnom dôsledku svoju prácu aj vidieť v uliciach či na obrazovkách televízie na samotných moderátorkách alebo rôznych slávnych osobnostiach slovenského šoubiznisu.
Okrem vlastnej tvorby šijete aj pre prémiové značky. Je rozdiel z pohľadu krajčírky šiť model pre svetoznámu značku a model z vašej dielne?
- Momentálne šijeme z 50 % pre zahraničné značky a 50 % vlastné kolekcie s tým, že budeme rozširovať naše kapacity, čiže sa to bude posúvať v prospech našej výroby. Čo sa týka rozdielov, pri zahraničných značkách, ktoré sú termínované, dostanú krajčírky kompletnú dokumentáciu, postupy a materiálové vybavenie, čiže v tomto procese chýba akákoľvek sebarealizácia. Mohol by som to prirovnať napríklad k linke v automobilovom priemysle, kde má každý na starosti určitú operáciu. Jedna krajčírka šije rukáv, druhá ho všíva, ďalšia zasa šije podšívku a tak ďalej, až na konci vyjde hotový kabát. Naopak, pri tvorbe našej kolekcie, ktorú návrhárka navrhne a modelárka ho ušije, dávame priestor aj dievčatám na dielni, ktoré majú možnosť na konkrétnych konfekčných veľkostiach zhodnotiť strih, robiť už finálne úpravy a aktívne sa zapájať do tvorivého procesu. Čo musím podotknúť, spôsob spracovania, ako aj kvalita materiálov je v oboch prípadoch na veľmi vysokej úrovni, ináč by nás na spoluprácu prémiové značky neoslovili.
Stalo sa vám,že si krajčírka ušila niečo pre seba a vám sa ten model či strih zapáčil tak, že ste ho preniesli aj do vlastnej kolekcie?
- Áno aj túto situáciu sme zažili, no nie je to často. Je pravda, že krajčírka má iný, pragmatickejší pohľad, ktorým vnesie do toho modelu niečo iné. Predsa len, jeden model sedí inač na konfekčnej veľkosti 36 a inač na 42. Takže áno, stalo sa nám, že sme na popud krajčírky vytvorili nový, alebo čo sa stáva často, upravili už existujúci model tak, že sa ujal aj u zákazníčok. Bežné pripomienky krajčírok sú teda na dennom poriadku.
Podniková sociálna politika je témou, ktorá je v súčasnosti často skloňovaná. Aké výhody a benefity ponúkate vašim zamestnancom?
- Krajčírkam poskytujeme výhodné platové podmienky, kde významnú časť tvorí motivačná zložka. Aj keď ide o úkolovú prácu, dievčatá si vedia veľmi slušne, na tunajšie pomery až nadštandardne zarobiť. Popri tom preplácame cestovné, zabezpečujeme stravu priamo v objekte. Teda snažíme sa urobiť všetko pre to, aby sme vytvorili čo najkomfortnejšie pracovné prostredie. Súčasťou benefitov sú, samozrejme, zamestnanecké zľavy či prístup k nevyužitému materiálu prvotriednej kvality za menej ako nákupné ceny.
Dôraz na kvalitu materiálov je o vás známy. Napriek tomu, že máte porovnateľné, niekedy lepšie materiály ako modely od známych značiek, pri cene je rozdiel často neporovnateľný. Ako je to možné?
- Máte pravdu, často nakupujeme rovnaké materiály ako zahraničné značky, len v menších množstvách či limitovaných edíciách. Keď šijeme pre tie najluxusnejšie zahraničné značky, mnohé známe talianske módne domy, je cena práce rovnaká ako v prípade našich modelov. Pri ostatných zahraničných módnych reťazcoch je cena práce veľmi nízka, a to z dôvodu, že na to využívajú krajiny tretieho sveta. Tu sú rozdiely enormné, čo u nás krajčírka zarobí za deň, v krajinách tretieho sveta predstavuje mesačnú mzdu. Teda podstatnú časť ceny našich modelov predstavuje kvalitný materiál a cena práce. Navyše sa snažíme ísť cestou osobnejšieho kontaktu, predsa len sme menšia personálna firma, ktorá dokáže každému osobne vysvetliť kvality a prednosti našej značky. Naopak, v prípade luxusných zahraničných módnych značkách, kde je materiál aj cena práce rovnaká, svoje kvality a výnimočnosť musia komunikovať ináč. Do marketingu tak dávajú veľa peňazí, robia často módne prehliadky, editoriály a značná časť ide do reklamy. To všetko sa potom premietne aj do výslednej sumy za ich modely.
Spoločnosť zakladali pred viac ako dvadsiatimi rokmi vaši rodičia. Dnes sa v riadení výrazne angažujete aj vy. Je pravda, že dynamika v rozvoji firmy vám nechýba. Ste skôr ten organizačný, či kreatívny člen tímu?
- Určite organizačný, keďže mám na starosti kvalitu výroby a výrobné procesy, zabezpečujem a dohliadam na chod predajní. V rámci kreatívneho procesu sa angažujem pri výbere a nákupe látok a materiálov. Zodpovedám skôr za finančnú a organizačnú politiku. Zasahujem aj do marketingu a reklamných kampaní, ale do výrobného procesu či vývoja modelov už nie. Pozriem si už len výsledný produkt a rozmýšľam na tým, ako by sme čo najlepšie odkomunikovali jeho kvalitu zákazníkovi.
Na starosti mám tiež aj personalistiku a logistiku tovaru, teda kedy čo má byť našité, aby s nám nestalo, že nás prekvapí zima a nám budú chýbať kabáty a bundy. Naopak, zatiaľ čo počas tohtoročných teplých septembrových dní som vo väčšine obchodov videl už mesiac jesenný tovar, my sme letné modely sťahovali, až keď sa naozaj ochladilo. Takto vieme pružnejšie reagovať na zmeny na trhu.
Móda už dávno nie je výsadou žien, aktívni a úspešní sú v tomto odvetví aj muži. V čom vidíte rozdiel?
- Niečo iné do módy prinesie žena, niečo iné muž. Myslím si, že muži patrili do sveta módy oddávna. Hoci v móde priniesla revolúciu Coco Chanel, krajčíri boli vždy veľmi vyhľadávaní a bolo to aj prevažne mužské remeslo. Koniec-koncov, šitie plášťov či pánskych oblekov by malo ostať v rukách mužov. Ako príklad zo súčasnosti uvediem skvelého herca Antonia Bnaderasa, ktorý vyštudoval Central Saint Martins, čo je jedna z top univerzít v oblasti módneho dizajnu a návrhárstva a nedávno spustil svoju prvú kolekciu. Je jeden z mála hercov, ktorí sú nielen tvárou a menom kolekcie, ale aj jej samotným tvorcom.
Skúsenosti máte aj zo zahraničia, kde ste študovali. Čo podľa vášho názoru chýba v tomto odvetví na Slovensku?
- Veľký nedostatok vidím v chýbajúcej či nedostatočnej informovanosti o uplatniteľnosti ich absolventov. V zahraničí, napríklad aj na škole, kde som ja študoval – Hong Kong University of Science and Technology, je celkom bežné zverejňovať firmy, v ktorých sa jej absolventi uplatnili. Samotné firmy robia prednášky, kde si regrutujú tých potenciálne najlepších.
Oveľa menší dôraz sa tu kladie aj na prax ako takú. Zo zahraničia som bol zvyknutý na motiváciu zo strany univerzity, aby sme stážovali počas letných prázdnin, aktívne nám pomáhali s hľadaním práce. Vo veľkom sme pracovali na rôznych projektoch, prezentáciách, kde sme využili teoretické vedomosti v praxi. Reálnu skúsenosť zo slovenského školstva nemám, ale od známych viem, že je veľký dôraz kladený na teóriu na úkor tej praxe, tiež chýba prepojenosť na reálnych zamestnávateľov a školy sa veľmi ťažko a pomaly prispôsobujú zmenám na pracovnom trhu. Myslím, že nie sme jediná firma, ktorá má momentálne problém nájsť vyučených kvalifikovaných ľudí. V podstate krajčírstvo ako remeslo zo Slovenska mizne, už sa nevyučujú krajčírky ani v Makyte, ktorá ich mala v dobe svojej najväčšej slávy niekoľko tisíc. Na Slovensku tak dochádza k zlučovaniu a zatváraniu krajčírskych dielní, pritom dopyt po tejto profesii je. Svetlo nádeje vidíme v duálnom vzdelávaní, s ktorým začína viac-menej automotive. Verím, že zmeny sa dostavia postupne aj do krajčoviny.
Ako vidíte budúcnosť značky dF o päť rokov?
- Určite chceme aj naďalej rozširovať našu maloobchodnú sieť, čím budeme musieť zvyšovať aj personálne kapacity, aby sme vedeli pokryť tento zvýšený obrat. Chceme pokračovať v internacionalizácii všetkých častí našej výroby, napredovať a držať krok aj s technológiami. Každý rok vychádza množstvo noviniek, ako 3D tlačiarne či 3D skeny postavy, ktoré majú aj v odevnom priemysle veľkú budúcnosť. Populárnym sa stáva aj zdieľanie zdrojov, čiže aj menšie firmy si dokážu 3D tlačiareň prenajať a rýchlejšie reagovať na potreby trhu. Mnohé módne značky, ako príklad uvediem anglickú Burberry, sťahujú výrobu priamo do domáceho prostredia, kde si vychovávajú svojich ľudí. Rovnako mnohé, aj začínajúce značky v USA chcú mať, podobne ako my, celý výrobný proces, vrátane predajní, pod kontrolou. Týmto dokážeme pružnejšie zareagovať na zmeny a potreby trhu a držať menšie zásoby. V tomto vidím cestu dopredu.
Je vidno, že pracovné nadšenie vám rozhodne nechýba, každý však potrebuje oddych. Ako dobíjate energiu vy?
- Som športový nadšenec, ktorý robí rôzne druhy športov od lyžovania, cyklistiky cez box, beh či posilňovanie vo fitku. Ak nemám náladu alebo počasie nepraje, rád siahnem po dobrej knižke. Dal som si záväzok prečítať do mesiaca aspoň 3 – 4 knihy. Čo sa žánru týka, aj tu je to rôznorodé. Od technického zamerania, cez vzdelávanie v oblasti módy či ekonomiky až po fantasy či sci-fi na odreagovanie. Som napríklad veľký fanúšik Harryho Pottera, ale rád si prečítam i dobrú detektívku aj od slovenských autorov.
