VYCHYLOVKA. Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke je posiate drevenicami najmä zo zátopovej oblasti Riečnica a Harvelka. Medzi ne patrí aj kováčska vyhňa v usadlosti Do Poništa.
Na dnešnú nedeľu pripravili múzejníci pre návštevníkov prezentačné podujatie, ktoré sa nesie pod názvom Kováči na Kysuciach, ktoré sa uskutoční pri objekte U Rybov.
„Od 11. hodiny si návštevníci môžu pozrieť tvorivú prácu zručných majstrov kováčov z Kysúc. Podujatie obohatí svojím účinkovaním od 13. 30 do 15.30 hodiny Ľudová hudba Romana Capeka zo Skalitého. V prípade nepriaznivého počasie bude prezentácia tohto podujatia pri Stanici skanzen,“ informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea.
„Práca s kovom, základným materiálom na výrobu nástrojov, sprevádza ľudstvo po tisícročia. Železo ako najrozšírenejší kov od nepamäti spracovávali kováči. Dokázali si ho zadovážiť nákupom od hutníkov alebo si ho vyrábali sami z miestnej rudy. Zo zriedkavo sa vyskytujúcej a málo kvalitnej kysuckej rudy sa železo tavilo napríklad v Starej Bystrici v osade u Macangov,“ hovorí historik Kysuckého múzea v Čadci Adam Buchta.
Vyrábali si aj drevené uhlie
Kováči si podľa jeho slov vyrábali aj drevené uhlie, a to pálením dreva v milieroch, čo sa odrazilo v početných miestnych názvoch typu pálenica a uhlisko.
„Skoro v každej väčšej osade býval nejaký kováč, ktorý bol pri dostupnosti materiálu schopný vyrobiť v zásade všetko, čo od neho miestni obyvatelia bežne potrebovali. Popri náradí to boli klince, zámky či kovania. Ich um a technickú zručnosť však najlepšie možno obdivovať práve pri nástrojoch. Pôsobili skoro vždy zároveň aj ako podkúvači. Okrem koní často pomáhali radami aj pri chorobách dobytka. Niekedy sa na nich vo veciach svojho zdravia obracali aj ľudia.“
Historik vraví, že znalosti kováčov a úcta, ktorú ich práca prinášala, sa spájala aj s mágiou. Napríklad s podkúvaním koní súvisí viera, že nájdené podkovy prinášajú šťastie. V minulosti to však nebolo len v symbolickej rovine kúzelnej moci, ale aj v praktickej, pretože už len nájdenie stratenej podkovy ako kusa kvalitného železa sa považovalo za šťastie. Dalo sa z nej vyrobiť niečo ďalšie, napríklad nástroj, a tak staré železo bolo malým pokladom pre každého človeka.
Majster si svoje výrobky označoval
„Domnelé kúzla a mnohopočetné schopnosti kováčov boli aj prostriedkom, ako predať svoju prácu. Za odborníkom sa oplatilo precestovať aj veľkú vzdialenosť. Aby majster odlíšil svoje produkty od konkurencie, svoje výrobky označoval. Kto vedel písať, používal iniciály svojho mena; kto nie, vytvoril si vlastné značky. Takáto forma reklamy má v sebe istý prvok umenia. V minulosti bolo totiž to, čo dnes považujeme za umenie, vnímané len ako remeslo,“ vysvetľuje Buchta.
Sochárov, maliarov a iných umelecky tvorivých ľudí, ako ďalej vraví, hodnotili len ako remeselníkov a ich umelecký vklad nemal v očiach ostatných takú hodnotu ako samotná remeselná zručnosť. Umelecká tvorba však predstavovala aj spôsob, ako stráviť voľný čas. Ľudia teda zdobili predmety rôznymi motívmi. Na oblečenie vyšívali obrazce či fasády okrášľovali ornamentmi: „Práve vďaka trvácnosti kovu sa nám uchovalo kováčske umenie, zosobnené v nástrojoch a ornamentoch do dnešných dní,“ dodáva.
Organizátori podujatia Kováči na Kysuciach všetkých dnes srdečne pozývajú do kysuckého skanzenu. Návštevníkom prajú pekný zážitok a príjemne strávené chvíle v tomto prekrásnom kúte Kysúc.
