Prvá má názov Od frfajdy k almázii a propaguje zaujímavú a z hľadiska regionálnej či lokálnej diverzity významnú oblasť našej kultúry – tradičnú stravu. Vychádza priamo z poznatkov získaných terénnym výskumom v špecifickej národopisnej lokalite severozápadného Slovenska, vo Veľkom Rovnom.
Cieľom výstavy je prezentácia stravy modernou a príťažlivou formou scénických zobrazení činností v rekonštrukciách jednotlivých častí ľudového obydlia. Demonštruje spôsob prípravy, konzervovania, uskladnenia potravín a spôsob stolovania. Zároveň približuje tradičné i netradičné vybavenie a zariadenie domácností, obohatené o neznámy inventár, výrobky drotárskych dielní, produkty mestskej či inonárodnej kuchyne. Poukazuje tiež na vplyv finančného kapitálu, prineseného drotármi z cudziny, na zvýšenie kvality stravovacích návykov v obci Veľké Rovné a celkový rast životnej úrovne drotárskych rodín v porovnaní s okolitými obcami v rovnakom období. Autorka výstavy Katarína Kendrová využila širokú škálu exponátov z historického, etnografického a drotárskeho fondu, ľudového nábytku a odevu typického pre drotárske obce. Aj preto je spomínané podujatie zaujímavé pre širokú laickú i odbornú verejnosť.
Pripomíname, že počas trvania výstavy bude Považské múzeum v Žiline raz za týždeň ponúkať prednášky pre žiakov a študentov základných a stredných škôl k problematike tradičnej stravy.
Výstava o tradičnej strave nevynechala ani zariadenie veľkorovnianskej kuchyne. (zdroj: MILAN MATUŠINSKÝ)Ďalšiu z výstav v priestoroch Budatínskeho hradu nazvali autori Slovania na hornom Považí. Dokazuje, že prví Slovania sa na hornom Považí, presnejšie v Žilinskej kotline, začali osídľovať už na prelome piateho a šiesteho storočia.
Najstaršie osady Slovanov boli neopevnené. Pozostávali z obydlí a rôznych hospodárskych stavieb. Obydlia (zemnice) mali štvorcový alebo obdĺžnikový pôdorys, pričom boli zahĺbené do podložia. Obytná plocha dosahovala okolo desať štvorcových metrov. Dominantným prvkom interiéru bolo ohnisko alebo pec, zhotovená z lomových kameňov. Z hospodárskych stavieb sú najčastejšie nachádzané zásobné jamy, určené na uskladnenie obilia. Typickým spôsobom pochovávania slovanského obyvateľstva bolo spopolnenie nebožtíka a uloženie kremačných pozostatkov do urny. Menej často sa popol uložil do plytkej jamky v organickom, napríklad koženom vrecku. Urnové hroby obvykle obsahovali jednu alebo dve nádoby. Pohrebiská včasnoslovanského obdobia z hornatých oblastí Slovenska nepoznáme.
Výstava o živote Slovanov zahŕňala aj pochovávanie. (zdroj: MILAN MATUŠINSKÝ)Autorka výstavy Andrea Slaná oboznamuje návštevníkov aj o hradiskách, nájdenej keramike, o jedlách a odeve Slovanov či rozvoji remesiel. O jednotlivých remeslách vypovedajú predmety, pochádzajúce zo sídlisk, hradísk, hrobov a hromadných nálezov. Škála výrobkov obsiahla všetky oblasti života. Surovinové zdroje boli východiskovou bázou nielen pre rozvoj staroslovanského hutníctva, ale aj ďalších remesiel. K dôležitým remeslám patrilo kovolejárstvo, uhliarstvo, dechtárstvo, umelecké remeslo, hrnčiarstvo, sklárstvo, kamenárstvo a tkáčstvo.
Obe výstavy v Budatínskom hrade, či už o stravovaní vo veľkorovnianskom regióne, alebo o živote Slovanov na našom území, sú nesporne pozoruhodné. Jednoznačne dokazujú, že od našich predkov sa ešte stále máme čo učiť.
