Ten podal výborný výkon a z Kalifornie si okrem cenného úspechu z MS, keď získal zlato a bronz, priviezol aj množstvo unikátnych zážitkov. Viac sa dočítate v nasledujúcom rozhovore...
Popísali by ste nám cestu, ktorá vám zaručila miestenku na svetovom šampionáte?
– Na majstrovstvách sveta v Spartan Race môžu štartovať len pretekári, ktorí sa umiestnili na niektorom z nominačných pretekov Spartan Race v kategórii ELITE do 5. miesta – bez ohľadu na vek pretekára alebo krajinu, z ktorej pochádza. Slovensko patrí medzi elitné krajiny a malo tu zastúpenie až ôsmich pretekárov, ale napríklad Maďarsko len jedného. Mne sa podarilo nominovať na predposlednom nominačnom preteku, nakoľko som o štarte začal uvažovať až po svojom úspešnom vystúpení na Majstrovstvách Európy v Spartan Race v škótskom Edinburgu, kde som vyhral svoju kategóriu.
Kde sa konali tohtoročné MS?
– O tituly sa bojovalo v USA, v štáte Kalifornia, v olympijskom stredisku Squaw Valley – v blízkosti Yosemitov a známeho jazera Lake Tahoe. Stredisko je v nadmorskej výške od 1900 do 2700 metrov nad morom. Takáto nadmorská výška si vyžaduje dostatočnú aklimatizáciu, preto sme pricestovali pár dni vopred. No väčšina pretekárov sa tu aklimatizovala asi už dva týždne vopred. Ubytovanie a stravovanie v stredisku zabezpečovala pre nominovaných pretekárov americká strana.
Koľko pretekárov štartovalo na podujatí?
– Počas víkendu sa v stredisku Squaw Valley konali nielen majstrovstvá sveta v Spartan Race, ale aj verejné otvorené preteky v Spartan Race, na ktorých štartovalo okolo 12 000 pretekárov, v rámci samotných Majstrovstiev sveta v Spartan Race to bolo okolo 500 pretekárov z celého sveta.
Prekážky boli určite náročné. Čo si pre vás organizátori pripravili?
– Čakala na nás náročná trať vo vysokohorskom teréne s dĺžkou okolo 25 km a prevýšením asi 1400 metrov, na ktorej bolo vyše 40 náročných prekážok, pričom s niektorými sme sa v Európe doposiaľ ani nestretli. Problém bol v tom, že pretekár si nemohol prekážku vopred vyskúšať, dokonca oficiálne ani odfotiť. Zdá sa, že Američania si urobili trať a prekážky tak, aby im vyhovovali čo najlepšie, čo sa nakoniec ukázalo aj na pretekoch, keď hlavne medzi mužmi dominovali americkí pretekári.
Hovoríte, že dominovali domáci pretekári. Ako sa darilo vám?
– Ja som nastupoval na preteky so zranením z posledných pretekov, takže som posledné dva týždne skoro vôbec nemohol trénovať. Ale veril som v dobré umiestnenie vo svojej kategórii, lebo v mojom veku sa podarilo nominovať len pomerne malej skupine pretekárov. A veril som, že v silových disciplínách som na tom celkom dobre. No celkový výsledok zaskočil aj mňa samotného. Vo svojej vekovej kategórii som zvíťazil s obrovským náskokom vyše 1 hodiny a v kategórii MASTERS bez rozdielu veku som skončil na 3. mieste. Na stupeň víťazov som sa dostal ako jediný pretekár z Európy. Medzi ženami sa to podarilo len Zuzke Kocumovej z Českej republiky, ktorá tam s prevahou porazila všetky domáce americké pretekárky a obhájila titul majsterky sveta v Spartan Race.
Ladislav Sventek na stupňoch víťazov (vľavo). (zdroj: ARCHÍV L.S.)Trať vám nenarobila výraznejšie problémy, čo samotné prekážky?
– Na môj vkus celkom v pohode, keďže som všetky silové disciplíny s prehľadom zvládol. Ale to sa podarilo len málo pretekárom, lebo bremená boli teraz mimoriadne ťažké. Napríklad na kladke sa ťahalo vrece o hmotnosti asi 60 kg, takže pretekári do 60 kg tu nemali šancu uspieť. Na náročnej trati sa nosili asi 800 metrov do vrchu aj dve vrecia s pieskom o hmotnostiach po 25 – 30 kg, čo bolo značne náročné pre všetkých. Podobne sa nosili aj drevené kláty a vedrá s pieskom.
Ktorá z prekážok vás najviac preverila?
– Vo výške 2600 metrov bolo treba preplávať cez jazero asi 200 metrov, pričom teplota vody bola asi 5 stupňov. Ráno tu voda zamŕzala a na druhý deň tu napadlo asi 30 cm snehu. Plávanie bolo ešte relatívne v pohode, ale po plávaní na nás čakala ešte polovica trate s ťažkými prekážkami v mokrom oblečení. Takže trvalo dosť dlho, kým si človek rozohrial skrehnuté svaly a mohli nastať kŕče.
Prekvapilo vás niečo?
– Poslednú disciplínu, takzvaný monkey bar, sa mi podarilo zvládnuť o 12 sekúnd rýchlejšie ako celkovému víťazovi preteku aj napriek faktu, že som pred pol rokom začal s pretekmi Spartan Race, nikdy som sa cez túto prekážku nemohol dostať a musel som robiť trestné cviky. Zvládol som ju až na posledných pretekoch, keď som už mal niečo natrénované. No a teraz sa mi to podarilo skoro najrýchlejšie zo všetkých pretekárov. A dokonca som ešte pred pretekmi radil našim skúseným reprezentantom, ako sa cez ňu dostať, no podarilo sa to nakoniec len jednému z nich. Nepodarilo sa to ani majsterke sveta Zuzke Kocumovej, hoci som jej tiež vysvetľoval, ako to zvládnuť. Nakoniec musela robiť 30 „angličákov“ len 10 metrov pred cieľom. Našťastie, mala dostatočný náskok a napriek tomu zvíťazila.
V Kalifornii ste po pretekoch ešte pár dní pobudli. S akými zážitkami ste sa vrátili na Kysuce?
– Ďalšie dni sme trocha precestovali Kaliforniu a Nevadu, prešli cez národné parky Yosemite a Sequoia, vystúpili na Half Dome v Yosemite, zaliezli na stene Al Capitan, prebehli po moste Golden Gate v San Franciscu. V Hollywoode v Los Angeles sa mi dokonca podarilo zvíťaziť celkovo aj na bežeckých pretekoch.
O aké preteky sa jednalo?
– V Los Angeles sme sa zastavili na jeden deň v Hollywoode, kde som si chcel zabehnúť PARK RUN, ktorý beháme aj v Čadci. Zhodou okolnosti sa v parku, kde sme sa náhodou ocitli, konali aj bežecké preteky RUN FOR CARE. Tak som nastúpil na štart a podarilo sa mi vyhrať s veľkým náskokom, keď som na 5-kilometrovej trati s pieskom dosiahol výborný čas 17:39.
Ladislav Sventek po víťaznom preteku v Los Angeles. (zdroj: ARCHÍV L.S.)
