Na pracovné výlety do kysuckého regiónu rád pozýval brata Ferdinanda i ďalších umelcov, spomeňme aspoň akademických maliarov Fera Kráľa a Ľuba Zelinu. Niet divu, že Kysučania sa nezriedka zastavia v Považskej galérii umenia v Žiline, kde má táto popredná osobnosť slovenského výtvarného umenia stálu expozíciu.
incent Hložník sa narodil v roku 1919 vo Svederníku pri Žiline, študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, absolvoval študijné pobyty v Taliansku, Maďarsku, Francúzsku a Mexiku, neskôr pôsobil ako výtvarník v Martine a Žiline. Štyri roky bol rektorom Vysokej školy výtvarných umení, v období normalizácie bol z politických dôvodov odvolaný a potom pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Zomrel v roku 1997 v Bratislave.
Autorom koncepcie stálej expozície diel Vincenta Hložníka v Považskej galérii umenia v Žiline je Milan Mazúr. Tvrdí, že tvorba tohto maliara, grafika a ilustrátora je charakteristická zameraním na postavenie človeka v jeho svete. Tematika jeho prác mala vždy humanistický, etický a sociálny charakter. Už jeho prvé diela naznačili trvalý príklon k expresívnemu figurálnemu prejavu. Pod vplyvom umenia Generácie 1909 na začiatku 40. rokov minulého storočia vytvoril pozoruhodné gvaše, oleje, pastely a akvarely, zachytávajúce osamelých jednotlivcov a dvojice pierotov, klaunov, cirkusové skupiny alebo vydedencov ľudskej spoločnosti. Výtvarný teoretik Milan Mazúr dodáva, že výnimočné Hložníkove diela ovplyvnil civilizmus a kubizmus a s ním je vlastne spojený súbor malieb a kresieb, zachytávajúcich mestské zákutia, kaviarne a portréty žien.
V 50. rokoch sa Hložníkova tvorba niesla v znamení vytvárania veľkých grafických cyklov, zobrazujúcich vojnové a apokalyptické výjavy. Rozsiahla grafická tvorba autora výrazne podmienila vznik tzv. Hložníkovej grafickej školy a spolu s prácami v oblasti kresby, maľby a ilustrácie je výrazným prúdom v modernom slovenskom výtvarnom umení. Kunsthistorik Milan Mazúr pripomína, že Vincent Hložník začal neskôr vytvárať maľby a pastely väčších formátov a jeho výtvarný prejav bol na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia osobitou formou novej figurácie so surreálnymi prvkami. Ak sa teda chcete podrobnejšie zoznámiť s tvorbou tejto výtvarnej legendy, ktorá zanechala svoje stopy aj na Kysuciach, navštívte Považskú galériu umenia v Žiline.
