A bola som prekvapená, síce zahraničné filmy belgický Dračí chvost a chorvátsky Samson medzi slnečníkmi výrazne ozrejmili staré tradície národných zvykov, mojím premiantom bol tento raz film slovenský.
Bola to Pocta majstrovi a myslím, že je to pocta aj režisérovi tohto výnimočného filmu, pánovi Aloisovi Ditrichovi. Jeho film je po umeleckej aj technickej stránke urobený majstrovsky. Pri detailných filmových záberoch dokumentuje nielen pracné reštaurovanie známeho oltára Majstra Pavla z Levoče, ale taktiež vlastného Chrámu sv. Jakuba staršieho.
Režisér dokázal tiež v rámci filmu veľmi originálne rozvinúť aj tému spoluzodpovednosti ľudí za ničenie, resp. chátranie aj tých najkrajších umeleckých pamiatok. A to nielen u nás na Slovensku. Aj vo svete sú tie najstaršie pamiatky ničené pre konflikty náboženské i vojenské.
Za „imaginárnu“ sprievodkyňu časom, teda dávnou minulosťou, premenami sveta dodnes, si režisér vybral malé dievčatko – a tak dokázal posunúť – rozšíriť základnú tému filmu do širšej, duchovnej roviny. Na tie základné, morálne otázky o vzájomných ľudských vzťahoch, a to nielen kedysi dávno, ale aj v dnešných časoch. Pomocou moderných technicko-fyzikálnych filmových efektov, vrátane „pohľadov“ do vesmíru, pomohol režisér divákovi vžiť sa do bohatého deja svojho príťažlivého filmového príbehu. Film takto nakoniec oslovuje svedomie každého z nás. Vďaka a veľká gratulácia autorovi, režisérovi filmu Aloisovi Ditrichovi.
Poďakovanie patrí aj organizátorom podujatia, ktorí na festival okrem iného vybrali aj tento film. Bol to veľmi emotívny zážitok o závislosti ľudí od umenia a lásky.
Autor: Oľga Königová
