Bol synom pohanského rímskeho dôstojníka, mníchom a neskôr biskupom v Tours. Jednou zo známych scén je tá, keď sa Martin na bielom koni delí o svoj plášť so žobrákom. Zomrel 8. novembra v Candes a pochovali ho 11. novembra 397 v Tours. Uctievanie sa po smrti veľmi rýchlo šírilo, nielen vďaka jeho zázrakom za života a po smrti, ale aj vďaka životopisu, ktorý napísal Sulpicius Severus. Martin sa stal najobľúbenejším svätcom v stredoveku a vzorom pre všetkých vtedy žijúcich hagiografov. Jeho kult je veľmi rozšírený po celom svete. Dosvedčuje to 500 dedičských a 4 000 farských kostolov, ktoré sú zasvätené sv. Martinovi iba vo Francúzku. Jeho hrob sa stal hlavným pútnickým miestom Frankov. Onedlho vysvätili nové kostoly na jeho počesť v Ríme, Ravenne a v Canterbury. Vo veľkej úcte ho mali v Španielsku, Nemecku a Holandsku. Okolo roku 1800 už 173 starobylých kostolov nieslo jeho meno.
November bol v minulosti spojený nielen s Martinom na bielom koni, ale i priadkami. Začínali sa 1. novembra a trvali do konca fašiangov. Dievčatá, ktoré na ne chodievali, mali najmenej 15 rokov a po prvýkrát prišli nie vtedy, keď sa im chcelo, ale keď ich vypýtali staršie kamarátky. Na priadkach bol čas nielen na prácu, ale aj zábavu. Dievčence priadli hneď zvečera, keď boli čulé. Driemoty potom premáhali rozprávaním tajomných príbehov a ospalosť úplne prešla, keď prišli mládenci.
Nuž, časy sa menia a naše zvyky s nimi. Namiesto nás pradú stroje a príležitostí na stretnutia máme stále menej. Nastanú dlhé zimné večery, veselé priadky našich starých materí nahrádza televízny program. Dozvieme sa síce viac informácií ako ony vtedy, ale zábavy a tepla aj uprostred treskúcej zimy zažijeme určite menej.
