Československo sa rozdelilo, s Čechmi sme však naďalej bratia. Konajú sa tradičné stretnutia na Trojmedzí v Čiernom, v Rakovej pod vrchom Polom či v Konečnej a Bumbálke. K stretnutiam sú veľmi dôležité cesty. Preto sa čudujem, že sa cesty medzi štátmi Česko – Slovensko – Poľsko nevybudovali aspoň pred 20 rokmi. Napríklad z Čierneho na Hrčavu stačí urobiť jeden kilometer cesty. Hrčava s Jaworzinkou (poľskou dedinou) je spojená dvoma cestami v dĺžke 2 kilometre. Pritom oproti Čierne s Čadečkou je spojené dvomi osemkilometrovými cestami. Z Rakovej Korcháňa stačí urobiť jeden kilometer cesty ku kamennej chate pod Polomom na českej strane. Určite nielen mňa mrzí, že nie je urobený jeden kilometer cesty (od rodinného domu p. Belkovej) na Biely kríž. Už veľa dovolenkárov, ktorí išli do hotela Kysuca, som musel odtiaľ nasmerovať späť do Klokočova na Konečnú smerom na Bílú v ČR. Takto by mala cesta z Klokočova na Biely kríž 6 kilometrov, no pre 1 kilometer je to 26 kilometrov.
Čítajte aj: Kysucké konce sveta: Cesty zbližujú, nie rozdeľujú 1.
Ďalšia zaujímavá cesta by bola z Makova – Potok na chatu Kmínek. Niečo nadprirodzené by bolo, keby sa urobila cesta na Veľkú Raču z Klubiny. Bolo by dobré, keby sa čím skôr začali realizovať „cesty bratstva“ medzi bratskými národmi Slovákmi, Čechmi, Poliakmi po hraniciach týchto štátov od Vychylovky až po Bumbálku na Makove.
Autor: Štefan Zahatlan
