ČADCA. Táto šelma sa podľa informácie Eriky Kriakovej z Obvodnej poľovníckej komory (OPK) v Čadci vyskytne sporadicky v tejto časti pri migrácii z oblastí s vyššou hustotou populácie (poľovné revíry v Zborove nad Bystricou, Oščadnici, Starej a Novej Bystrici). Na základe metódy spočívajúcej v genetických analýzach DNA medvedieho trusu odborníci predpokladajú, že na Slovensku žije 1 256 medveďov hnedých s odchýlkou plus mínus 233 kusov. Početnosť na Kysuciach sa odhaduje na 28 kusov.
Je charakteristický nepravým zimným spánkom
Z informácii OPK a Okresného úradu – Pozemkového a lesného odboru bol po prvej svetovej vojne kriticky ohrozený pytliactvom a až po ochranárskych opatreniach sa jeho stavy začali neskôr stabilizovať. Od roku 1932 je zákonom prísne celoročne chránený. Rozšírený je najmä na severnom a strednom Slovensku, v nadmorských výškach od 700 do 1500 metrov, prevažne v lesných komplexoch. Vzhľadom na celoročnú ochranu sa jeho početnosť zvyšuje a tak zostupuje aj do nižších polôh. Jeho teritórium spadá do rozlohy 700 až 2000 hektárov. Pobytovými znakmi medveďa sú strhnutá kôra na stromoch, záhryzy, otery so zvyškami srsti, trus a odtlačky stôp. Charakteristický preň je tzv. nepravý zimný spánok, kedy pulz klesá na minimum a telesná teplota sa mierne zníži. Práve v tomto čase samice vrhajú 2-3 zhruba polkilové mláďatá.
Úle sú preň veľkým lákadlom
Potravu tejto šelmy tvoria najmä lesné plody, machy, lišajníky, rôzne výhonky, larvy hmyzu, mravce, divé včely, zameriava sa aj na živočíšnu potravu.
Z poľnohospodárskych plodín uprednostňuje ovos a kukuricu, v záhradách si pochutí na ovocných plodoch. Nepohrdne ani medom, na včelstvách častokrát napácha veľké škody. V oblastiach s chovom hospodárskych zvierat (ovce, kozy, dobytok) bývajú tieto častokrát veľké. „Škody spôsobené v poľovnom revíri sa štatisticky každoročne zhodnocujú. Dochádza k nim prevažne v poľovných revíroch v katastrálnom území Starej a Novej Bystrice. Ide o poľnohospodárske plodiny, poľovnícke zariadenia a diviačiu zver,“ hovorí Kriaková.
Vysvetľuje, že náhradu škody, keďže ide o chráneného živočícha, rieši Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie. V zmysle uvedeného zákona sa nahrádza okrem iného škoda spôsobená na domestifikovaných zvieratách (napríklad ovciach), včelstvách a včelárskych zariadeniach, na živote a zdraví.
Na odplašenie môže vraj poslúžiť aj sprej
Odstrel medveďa riadi ministerstvo životného prostredia, ktoré lov povoľuje za mimoriadnych kritérií so splnením prísnych podmienok. „Za obdobie rokov 2011-2016 sa v Žilinskom kraji spolu ulovilo 7 kusov,“ informuje Kriaková.
Rovnako ako pre iné druhy zveri, je životným priestorom medveďa príroda. Zatiaľ čo plaché druhy v prípade nebezpečenstva utečú, u neho je reakcia častokrát nepredvídateľná. Agresivita sa prejaví prevažne v stresujúcich momentoch, keď sa ocitne v ohrození - prekvapenie pri strete, vyrušení, nebezpečné sú samice s mláďatami a staršie jedince.
„Ako prevenciu pred možným napadnutím sa odporúča hlasnejšie rozprávanie, špeciálne zvončeky a rolničky na medvede, v areáloch so zvýšeným výskytom aj sprej na ich odplašenie. Tieto sú bežne dostupné v poľovníckych aj turistických predajniach,“ dodáva.
Medveď dostal od Mira haluzou po hlave
O tom, čo všetko sa môže chlapovi prihodiť, keď sa ide „odľahčiť“ do prírody, sa presvedčil pred tromi rokmi Miroslav z Ochodnice. V nedeľu 8. septembra v roku 2013 mal od smiechu poriadne ďaleko. Neďaleko Trusalovej v okrese Martin, kde pracoval pri výstavbe diaľničného mosta, ho napadol medveď. Skončil v nemocnici v Martine. Jeho telo bolo posiate stehmi.
„Mali sme síce k dispozícii prenosné sociálne zariadenie, ale odskočil som si radšej do prírody. Bolo to od staveniska asi 50 metrov. Zrazu na mňa z krovia vyskočil medveď. Keď som sa neskôr rozprával s poľovníkmi, vraj mohol mať 3 - 4 roky, váhu som odhadol na 80 - 100 kíl,“ povedal vtedy krátko po útoku. Šelma vycerila zubiská a hnala sa k nemu. „Urobila dva skoky a bola pri mne. Bol tam taký stromček, schoval som sa za ním. Chránil som si najmä tvár,“ spomenul. Ten mu však nepomohol, medveď skočil, pravou labou mu uštedril ránu do predlaktia ľavej ruky a zlomil mu ho. Zvalil ho a začal trhať stehno pravej nohy.
„Ako som ležal na zemi, nahmatal som haluz a niekoľkokrát som ho udrel do hlavy a on zutekal. Potom som sa otočil a on tam bol zasa. Skočil na mňa a uhryzol ma do brucha, potom znovu do nohy. Tak som ho opäť udrel haluzou po hlave a on ušiel. Našťastie sa nepostavil na zadné nohy, to by bolo už asi po mne,“ opísal hrôzostrašný zážitok.
Prišiel o výplatu, aj mobil
Napriek krvácaniu, početným zraneniam a zlomenine sa mu podarilo dostať ku kolegom. „Jeden z nich ma odviezol do nemocnice. Tam ma už zobrali „do parády“ lekári. Bola to pre nich poriadna fuška. Museli ma pozošívať, operovať, mali so mnou riadnu robotu,“ povedal. Dodal, že na mieste stretu s medveďom stratil mobilný telefón, doklady, peňaženku s celou výplatou.
Miroslav bol okrem iného aj vášnivým hubárom, záhradkárom, členom lesnej stráže. Ako nám vtedy povedal, pri svojich potulkách prírodou sa ešte s takýmto protivníkom nestretol. Presvedčil sa na vlastnej koži, že ide o silného súpera a neradno sa s ním „chytať za pasy“.
Kysučan sa po napadnutí medveďom dostal do rúk chirurgov. (zdroj: TV MARKÍZA)
