KYSUCKÝ LIESKOVEC. Petíciu proti skladovaniu kalov a ďalších odpadov v katastrálnom území obce a ich bezodkladné odvezenie podpísalo tento rok okolo 1200 ľudí. Miestni aktivisti zorganizovali aj protestnú akciu. Obec so zhruba 800 domami a 2 500 obyvateľmi bojovala proti ďalšiemu navážaniu všetkými dostupnými prostriedkami. Ľudia sa dožadujú trestnoprávnej zodpovednosti. Obec ešte za bývalého vedenia podpísala so súkromnou firmou veľmi nevýhodnú zmluvu. Kal, pochádzajúci z čističiek, mal na základe rozhodnutia kompetentných orgánov zmiznúť už vo februári, doposiaľ sa tak nestalo. Otázkou zostáva, či k tomu vôbec v najbližšej dobe dôjde.
Rástli tam paradajky, kúpali sa kačice
Na skládke dokonca začali rásť koncom leta paradajky a na kalových naplaveninách sa kúpali kačice. Miestni mohli len neveriacky krútiť hlavami. A tak je tomu dodnes. Ich argumenty, že kaly môžu znečistiť zdroje pitnej vody aj neďalekú rieku, akoby sa míňali účinku. Prípadom sa zaoberala Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia, polícia i prokuratúra. „Sme sklamaní z nečinnosti úradov. Od februára prešiel veľmi dlhý čas, o chvíľu je tu zima a kaly nezmizli. Stretli sme sa aj s prednostom Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste ešte v polovici septembra, prisľúbil pomoc, no doteraz sa nič nepohlo. Je to smutné, že sa snažíme už taký dlhý čas vyriešiť tento problém. Bojujeme, no žiaden viditeľný výsledok,“ skonštatovala miestna aktivistka.
„Inšpektorát životného prostredia Žilina riešil podnet, týkajúci sa navážania kalu do bývalých rybníkov za riekou Kysuca. Inšpekcia v rámci pracovnej skupiny pre mimoriadne zhoršenie vôd (MZV) určila za pôvodcu spoločnosť Eurokapital Bratislava. Uložila jej bezprostredné opatrenia na zneškodnenie. Mala sa zdržať akejkoľvek činnosti v súvislosti s terénnymi úpravami, rekultiváciou a nenavážať ďalší kal. Spoločnosti vydala príkaz odstrániť škodlivé následky a zabezpečiť okrem iného aj odvoz všetkého navezeného kalu do 19. februára 2016,“ informovala hovorkyňa ministerstva životného prostredia Petra Stano Maťašovská.
Podľa jej slov inšpekcia pri kontrolách vo februári zistila, že pôvodca MZV príkazy nevykonal, a tak mu vydala rozhodnutie o pokute.
Dňa 4. februára oznámila Okresnému úradu Kysucké Nové Mesto, že ide o umiestnenie odpadu v rozpore so zákonom. Následne dostala inšpekcia informáciu, že 2. februára okresný úrad ako príslušný orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve urobil obhliadku a poslal na políciu oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu.
„Inšpekcia je kontrolným orgánom, tým kompetentným riešiť tento problém je spomínaný okresný úrad. Zákon určuje pravidlá na stanovenie, ktorý subjekt bude povinný zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu,“ zdôraznila. Ako ďalej povedala, ak polícia oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva (príslušnému okresnému úradu), že pre nezákonne umiestnený odpad je možné zabezpečiť jeho zhodnotenie či zneškodnenie, je tento povinný zabezpečiť nakladanie s ním.
„Ak sa potom nájde skutočne zodpovedná osoba, môže od nej požadovať náhradu vynaložených nákladov,“ dodala. Inšpekcia rozhodnutím zo dňa 31. 5. uložila spoločnosti Eurokapital pokutu za spôsobené MZV vo výške 12-tisíc eur.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11. 10. 2016, keďže spoločnosť sa medzičasom odvolala.
O vyjadrenie sme požiadali aj spomínaný Okresný úrad v Kysuckom Novom Meste. Napriek urgencii sme odpoveď nedostali. Aktivisti v Kysuckom Lieskovci nám však poskytli správu, ktorú dostali od prednostu Stanislava Kozinu. V tej sa okrem iného píše: „Je už len na MV SR, ako rýchlo pridelia finančné prostriedky na odstránenie skládky. Poslednú urgenciu sme zaslali 3. 11. 2016.“
Faktom je, že inšpekcia rozhodnutím zo dňa 31. 5. uložila spoločnosti Eurokapital pokutu za spôsobené škody vo výške 12-tisíc eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11. 10. 2016, keďže spoločnosť sa medzičasom odvolala.
Studená sprcha
Spomínaná firma má však až do roku 2017 uzatvorenú Zmluvu o dielo s obcou s platnosťou do roku 2019. Sú ešte z roku 2014. Má teda povolenie na skladovanie odpadov ako je zemina a kamenivo, výkopová zemina, popol, škvara a prach z kotlov, popolček z uhlia, kartóny, ale aj iný odpad, okrem nebezpečného.
Podľa nej môže teda na určené miesto teoreticky vyvážať aj akýkoľvek ostatný odpad. Kal z čistenia odpadových vôd je podľa zákona tým „ostatným“. Predmetné povolenia vydal podľa Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu ŽP v Žiline nepríslušný úrad, teda obec, a to v rozpore so zákonom o odpadoch.
Podľa zistení inšpekcie, o ktorých informovala listom zo dňa 15. novembra, je však zmluva stále platná a spomínané povolenia sa nezrušili. Obec skrátka v minulosti povolila, aby sa predmetná oblasť zaťažovala navážaním „ostatného odpadu“.
Toto najnovšie vyjadrenie je pre obyvateľov doslova šokom. Sú však rozhodnutí vo svojom boji proti znečisťovaniu životného prostredia bojovať všetkými možnými prostriedkami. Kladú si otázky, ako mohla v minulosti obec podpísať takúto zmluvu a či nedošlo pri tomto akte k nejakému podvodu. Nájsť odpovede a doriešiť problém s kalmi ich bude zrejme stáť ešte veľa úsilia.
Ľudia sa kalov zrejme tak skoro nezbavia. (zdroj: AO)
(zdroj: AO)
