Streda, 20. september, 2017 | Meniny má Ľuboslav(a)
Pridajte si svoje mesto

Pavol Pánis: Sme folklórnou veľmocou

Dlhoročný folklorista, prezident súboru Kysučan hrá aj v skupine Tyrkys. Venuje sa však aj netradičnému prútikárstvu.

Na archívnej fotografii Pavol Pánis (vľavo) z roku 1984 počas vystúpenia FS Kysučan vo Vychylovke. (Zdroj: ARCHÍV FS KYSUČAN)

Ako si spomínate na Váš prvý „kontakt“ s Kysucami?

– Na začiatku bola „umiestnenka“, na základe ktorej sme sa spolu so spolužiakom boli pozrieť najskôr v Klokočove a neskôr na Bystriciach. Zapáčilo sa mi v Starej Bystrici, kde som neskôr strávil roky. To sa písal rok 1966 a nastúpil som na pozíciu učiteľa hudobnej výchovy a ruského jazyka, kde som pôsobil sedem rokov. V Starej Bystrici fungoval dobre kultúrny život, konali sa rôzne podujatia, divadlá, zábavy, dodržiavali sa zvyky. Zaujal ma napríklad taký moment, že vyjdú traja, štyria mládenci z krčmy a začnú bez akejkoľvek prípravy spievať. V tej dobe bola aktívna aj Bystrická ľudová muzika, ktorá bola veľmi autentická. V tej dobe sme mali na škole 500 žiakov a bol záujem o akúkoľvek činnosť od detí. Keďže som hrával na husliach, založil som prvý detský kurz pri Osvetovej besede, ktorú viedol známy divadelník Oskár Dubovický. Tam som mal hneď 25 detí, ktoré som si sčasti aj vybral. Do roka som z nich vybral talentovaných. Tu som vlastne začal kultúrnu činnosť na Kysuciach.

Čo Vaše spojenie s folklórnym súborom Kysučan?

– V októbri 1966 navštívil školu inšpektor Sýkora a tam som sa prvýkrát dozvedel o folklórnom súbore Kysučan, kde ma pozval, aby som sa ukázal na ich skúške. Odvtedy som teda bol v tomto súbore ako člen ľudovej hudby. V súbore som ostal až doposiaľ, už nehrám od roku 2000. V súčasnosti som prezidentom súboru. Máme veľa povinností, spojených s chodom a základnými potrebami súboru, no dá sa to zvládať. Máme dobré vybavenie, čo sa týka krojov a aj zo strany nášho zriaďovateľa, ktorým je Dom kultúry v Čadci, cítiť veľkú podporu, za čo sme mu vďační. Možno trochu odbočím, ale s pánom Bytčánkom, riaditeľom Základnej umeleckej školy (ZUŠ) v Čadci sa nám za 15 rokov podarilo vychovať hudobníkov nielen pre folklór od Kozlúbka (pozn. red. detská ľudová hudba), cez absolventov ZUŠ-ky. Nemáme problém, čo sa týka obsadenia členov. Skôr tu nastáva generačný problém, ktorý riešime. Záujem o tanec a o spev majú najmä dievčatá. Čo sa týka chlapcov, ich záujem je menší. No zatiaľ sa nám vždy podarilo doplniť počet, ktorý potrebujeme pre tanečnú zložku súboru. Súbor bol založený v roku 1954 až 1955. Ja som v ňom od roku 1966. Tak už je to 50 rokov, čo v ňom pôsobím.

Vedeli by ste zhodnotiť obdobie, počas ktorého ste v Kysučane pôsobili?

– Vývoj súboru mal rôzne obdobia. Všetko to závisí od podmienok, ktoré vytvára spoločnosť, akí ľudia v ňom pôsobia, s akým prístupom a podobne. Môžem povedať, že väčšina z tých, ktorí v Kysučane pôsobili alebo pôsobia, boli a sú ľudia s osobným vzťahom k súboru. Dokonca v ňom pôsobia už aj deti našich členov. V každej dedine či meste na Kysuciach máme ľudí, ktorí v Kysučane pôsobili. Porovnať jednotlivé obdobia je trochu zložitejšie. V každom boli, samozrejme, aj problémy, no tie sme vždy dokázali riešiť. V súčasnosti máme veľmi dobré podmienky pre chod súboru. Riešime ešte priestory šatní, no verím, že nájdeme vhodné riešenie. Čo sa týka vystúpení, Dom kultúry v Čadci nám vytvára naozaj veľmi dobré podmienky pre našu činnosť.

Čo pripravujete v súčasnosti?

- Momentálne sme začali predvianočnú časť s vianočnou tematikou. V rámci 60. výročia založenia Základnej umeleckej školy sme absolvovali vystúpenie a tanečný súbor predviedol kysucké tance ako lastovička a kysucký čardáš. Na záver to boli pastierske tance a vianočné vinše v doprovode fujary a spevu.

Ako sa Vám spolupracuje s Detským folklórnym súborom Kelčovan?

- Vedúci súboru Kelčovan Pavol a Amálka Kužmovci boli veľa rokov členmi Kysučanu ako sólisti a tanečníci, speváci. Bolo naše prianie, aby keď nám vyrastú detskí tanečníci z kroja prešli do súboru Kysučan. Aspoň čiastočne sa nám to však darí aj napriek tomu, že deti nám odchádzajú na rôzne stredné školy a dve až tri deti dokáže prejsť do Kysučanu. Aj teraz máme asi sedem alebo osem hotových tanečníkov a tanečníčok, ktorí prišli práve z Kelčovanu. Prechod tam teda je, no nie je to také masívne ako sme dúfali. Momentálne sme ukončili nábor do súboru na stredných školách a prišli k nám štyria tanečníci a sedem dievčat. Kysučan má v súčasnosti 45 členov. Takže sme doplnili potrebný počet tanečníkov a čaká nás opäť kopec práce.

So súborom ste precestovali veľa krajín. Mohli by ste niektoré z nich spomenúť?

– Naše najčastejšie zájazdy boli do Poľska a Českej republiky. No boli to aj krajiny bývalej Juhoslávie, Chorvátsko, Srbsko. So súborom sme vystúpili aj v Rakúsku, Francúzsku, Švajčiarsku a v Taliansku. Tu dokonca spolupracujeme aj s jedným miestnym súborom. Vystúpili ešte aj v Izraeli a na americkom kontinente to bolo dvakrát v Mexiku. Každá z krajín, kde sme vystúpili, bola zaujímavá a radi sme predviedli kysucký a slovenský folklór. Môžem povedať, že Slovensko je folklórnou veľmocou. V každom jednom štáte, kde sme vystúpili, bol náš folklór vnímaný veľmi pozitívne. A to nehovorím ani o Mexiku či Izraeli, kde sme boli vybratí ako jeden súbor z jedenástich krajín celého sveta, ktoré tam vystúpili.

Pred pár rokmi ste založili hudobnú skupinu Tyrkys. Čo by ste nám o nej povedali?

– Hudobný trh je v poslednom období presýtený inou hudbou, najmä elektronickou a začala nám tu zanikať živá hudba. Pretože v Dome kultúry v Čadci sú dobré podmienky, začali sme sa spoločne s Karolom Révayom, výborným spevákom a heligonkárom, zaujímať o vytvorenie hudobného telesa, a tak sme sa dali dokopy niekoľkí muzikanti, vytvorili sme skupinu Tyrkys, ktorá funguje už štvrtý rok. V súčasnosti máme precvičených 150 piesní. Tyrkys tvoria Michal Hrubý (klávesy), Jaroslav Šíra (dychové nástroje, spev), Jozef Vrlák (bicie) a ja (husle a chromatika). Síce pán Révay si založil novú skupinu, no my sme ostali a hráme pri rôznych príležitostiach. Odohrali sme doposiaľ už približne 50 vystúpení.

Okrem folklóru sa však venujete aj hľadaniu podzemnej vody. Prezradíte nám viac?

– Hľadanie podzemnej vody alebo tzv. prútikárstvo je špecifická činnosť. Majú k nej predpoklady niektorí ľudia. Už naši prapredkovia si vedeli s vŕbovým prútom, tzv. virgulou, nájsť povrchovú vodu. Známy egyptológ Zamarovský našiel v jednej z pyramíd ruky s virgulou, vytesané do kameňa. Túto metódu ovládali aj Inkovia a iné civilizácie pred tisíckami rokov. Jednoducho povedané, virgula vám ukáže miesto, kde je voda – je tam silnejšie magnetické pole. Ja hľadám vodu dá sa povedať, od Podbanského až po Púchov. Najďalej som bol hľadať vodu v Lozorne na Záhorí. Takže počas sobôt a nedieľ mám výjazdy za hľadaním vody. Chodievam s ľuďmi, ktorí vŕtajú studne. Hľadaniu podzemnej vody som sa začal venovať ešte pred mnohými rokmi, keď som pôsobil ako riaditeľ základnej školy v Riečnici. Odvtedy som získal veľa poznatkov a virgula ma, v úvodzovkách, počúva.

Doma máte relaxačnú pyramídu. Samotný názov napovedá jej určenie...

– Keď som spomínal egyptológa Zamarovského, tak v jednej svojej knihe zmapoval základné údaje o pyramídach. Urobil z nich atlas, sú v ňom zakreslené rôzne údaje. Pyramídy boli hrobkami faraónov a aj iná odborná literatúra hovorí o tom, že mumifikované telá nevydržali v dobrom stave takú dlhú dobu iba vďaka balzamovaniu. Tvar pyramídy vytvára v určitom bode zvláštnu energiu a podmienky, kde biologický materiál vydrží veľmi dlho. Tak som zadal svojmu synovcovi, ešte pred rokmi študentovi matematického gymnázia, aby mi ich prepočítal a zmenšil pyramídu na veľkosť klasickej miestnosti. Spájanie jednotlivých častí, v mojom prípade drevených, muselo byť bez použitia kovu, ktorý je rušivým elementom. Existuje veľa dôkazov o tom, že pobyt v podobnej pyramíde dobíja energiu. Pobyt v nej by mal obmedzený na 45 až 50 minút. Viac sa neodporúča. Človek by sa mal počas pobytu v relaxačnej pyramíde dostať do hladiny alfa, čo je stav psychiky, ako keď zaspávame. Dajú sa v nej dobíjať aj liečivé byliny a podobne. Mám to odskúšané a naozaj to funguje.

PAVOL PÁNIS

Narodil sa 3. novembra 1944 v obci Nevidzany na hornej Nitre. Po skončení štúdií prišiel na Kysuce ako učiteľ. Pôsobil na školách v Starej Bystrici, Riečnici, Horelici a v Oščadnici. Pracoval s folklórnymi skupinami, viedol hudobné kurzy, účinkoval v divadelných súboroch, pôsobil ako hudobník a neskôr aj ako prezident vo folklórnom súbore Kysučan, kde pôsobí doteraz. V rokoch 1996 – 1998 pôsobil ako štátny tajomník ministerstva kultúry. V súčasnosti hrá aj v hudobnej skupine Tyrkys a venuje sa aj hľadaniu podzemnej vody.

Ďalšie články z témy Rozhovory

Pozrite si tiež články z hlavnej témy Rozhovory  na domov.sme.sk
Článok je zaradený aj do ďalších tém Folklór

  1. Diaľničiari podpísali zmluvu o financovaní D3 Svrčinovec - Skalité 490
  2. Andrej „nelenil“, teraz mu za jeho krádeže hrozí až desaťročné väzenie Foto 322
  3. Ďalšia zbytočná smrť motorkára Foto 196
  4. Vodič z Čierneho bol dobre „pod parou“ 194
  5. Vzdelávali sa aj počas prázdnin 165
  6. Vodič precenil svoje schopnosti, skončilo to nehodou (AKTUALIZOVANÉ) Foto 139
  7. Oblastný futbal: Šláger pre Oščadnicu, v Klubine padlo sedemnásť gólov 134
  8. Tlačiť vretenicu do plastovej fľaše, alebo ťahať ju za chvost, sa neodporúča 115
  9. Pozvánka na Medzinárodný beh na Veľkú Raču 93
  10. Futbal mladých: Pozrite si aktuálne výsledky a tabuľky 64

Najčítanejšie správy

Kysuce

Diaľničiari podpísali zmluvu o financovaní D3 Svrčinovec - Skalité

Zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku na projekt D3 Svrčinovec – Skalité, 2. fáza z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra podpísali pred niekoľkými dňami zástupcovia NDS a ministerstva dopravy.

Andrej „nelenil“, teraz mu za jeho krádeže hrozí až desaťročné väzenie

Dvadsaťsedemročný Andrej má na konte až 23 vlámačiek. Vo väzení môže pobudnúť dokonca desať rokov.

Ďalšia zbytočná smrť motorkára

U susedov neprežil tridsaťtriročný motorkár náraz do odstaveného auta.

Vodič z Čierneho bol dobre „pod parou“

Až 2,46 promile namerali policajti vodičovi z Čierneho. Hrozí mu ročné väzenie.

Vzdelávali sa aj počas prázdnin

Kto chce byť odborník, musí robiť viac, ako je štandard. To si uvedomili aj niektorí žiaci zo základných škôl a rozhodli sa počas prázdnin absolvovať letný kurz v Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste.

Blízke regióny

Martinčania v hurikáne Irma: Do rána sme sa modlili, aby sme prežili toto peklo

​​​​​​​Mladý pár v noci prebrala ohromná sila vetra. Lomcovala so zadebnenými oknami, všetko vŕzgalo, triaslo sa, vonku bolo počuť buchot. Vlny na mori vraj dosahovali výšku sedem metrov a rozbíjali sa až hlboko v bielom piesku. Takto si Martinčania spomínajú na strašný hurikán v Dominikánskej republike.

V Jedľovinách buďte opatrní, niekto tam na chodníku nastražil kruté pasce

​​​​​​​Počas prechádzok v obľúbenej martinskej lokalite Jedľoviny si treba dávať pozor. Nejaký bezcitný človek tam schované v zemi poukladal pasce z ostrých klincov priamo na chodník. Ak na ne stúpite, môžete sa vážne zraniť. Či sú nástrahy určené bežcom, cyklistom, motorkárom a aký mal dotyčný na to dôvod, úplne jasné nie je.

Ako sa Oravec ubránil poľským banditom. Na začiatku bol inzerát

Nepríjemnú skúsenosť s poľskými obchodníkmi má dolnokubínsky podnikateľ, ktorý zareagoval na inzerát z internetu. V najhoršej chvíli sa obával nielen o peniaze a auto, ale aj o život.

Hokejová radosť sa vrátila do Martina + Foto

Na druholigovú premiéru Martina sa prišlo pozrieť takmer tisícpäťsto ľudí. Hráči sa im za dôveru odmenili vysokým víťazstvom nad Rimavskou Sobotou.

V novembri nakupujeme v Galérii

Teraz to síce ešte tak nevyzerá, ale v budúcej Galérii Martin budeme môcť nakupovať už 30. novembra. Do toho termínu sa dnešné stavenisko má premeniť na moderný kultúrno-spoločenský priestor, v ktorom svoje služby ponúkne okolo 60 prevádzok.

Všetky správy

Protischránkový register má prvú obeť, vypovedali nájom bratislavskej stanice

Developer, ktorý mal vlani dokončiť rekonštrukciu hlavnej stanice, výpoveď nájmu pozemkov spochybňuje.

Udavačská aplikácia EEI možno porušuje zákon

Či je problémová, o tom sa môže rozhodnúť iba v konaní o ochrane osobných údajov.

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Petra Sagana čakajú už ôsme majstrovstvá sveta. Pozrite, ako sa mu darilo na tých predchádzajúcich.

Poučný rok. Sagan už vie, že prvý, koho sa budú chcieť zbaviť, je on

V tomto roku sa majstrovi sveta nepodarilo priblížiť k vlaňajšej úspešnej sezóne.

Dlhodobé vzťahy ničia záujem o sex. U žien skôr než u mužov

Správanie v intímnej oblasti ovplyvňuje aj viera v stereotypné predstavy.

Kam vyraziť