Zuzkine veci vedia pohladiť dušu, robia radosť ľudom okolo

Niektorí si možno pri slove háčkovanie predstavia staršiu dámu sediacu v kresle s háčikom v ruke a klbkom nití. Zuzka Buchtová z Krásna nad Kysucou má len 33 a tejto záľube sa venuje takpovediac od detstva.

Zuzka sa narodila v Krásne nad Kysucou, kde momentálne žije a pracuje. „Háčkovaniu som sa začala venovať v mladom veku, keď som chodila ešte na základnú školu. Lákalo ma naučiť sa to. Rovnako ako štrikovanie, vyšívanie či šitie. Moja mama tvrdí, že som zručnosť v ručných prácach podedila po otcovi a babke,“ hovorí.

Prezrádza, že háčkovať sa naučila sama s pomocou rôznych časopisov, ktoré mala babička. Tá bola v dedine známa tým, že štrikovala. „Aj ja som to skúsila, ale táto technika sa mi zdala dosť zdĺhavá. Potom som sa tomu prestala venovať. Skôr som sa venovala štúdiu a chlapcom,“ smeje sa.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vo veľkom začala háčkovať až popri materskej dovolenke. „Najskôr to boli čiapočky, neskôr šatôčky, bolerká, svetríky, vianočné ozdoby, záclony, deky. Neskôr som prostredníctvom internetu natrafila na techniku amigurumi - háčkovanie hračiek,“ spomína.

Svojimi výtvormi, ktoré sú takmer všetky zo stopercentnej priadze, robí radosť priateľom, známym, skrátka ľuďom okolo. Na otázku, koľko času strávi pri svojom koníčkovi odpovedá, že tvorí najmä po večeroch, keď deti zaspia. „V pokoji si sadnem na gauč a relaxujem pri háčiku. Asi sa tomu venujem aj preto, že som zamestnaná na skrátený úväzok a manžel je viac v zahraničí, ako doma. Keď však príde, vtedy sa nevenujem háčkovaniu, ale jemu,“ dodáva so smiechom sympatické žieňa, ktoré je mamičkou 9-ročného Milanka a 5-ročného Jakubka.

Kde presne vzniklo háčkovanie sa doposiaľ nezistilo. Podľa niektorých domnienok pochádza táto technika z Tibetu alebo Číny. Písomné doklady sú známe až zo začiatku 19. storočia z Anglicka. Ďalšie zdroje informujú, že háčkovať vedeli ženy už v dobe bronzovej, keďže sa zachoval zvyšok háčkovanej sieťky na vlasy, ktorú našli archeológovia vo vykopaných hroboch. V minulosti sa háčkovanie uplatňovalo predovšetkým v meštianskom prostredí pri zdobení ženskej bielizne, výzdobe políc, skríň či príborníkov, čo bola pýcha vtedajších gazdiniek. K oceneniu pôvabu háčkovaných prác došlo v plnej miere až v priebehu 19. storočia.

Tak či onak, je dobré, že táto technika nezapadla do zabudnutia a má svoje uplatnenie aj dnes. Príkladom sú aj Zuzkine krásne ručné práce, ktoré vedia pohladiť oko i dušu.