ČADCA. Vianočný benefičný koncert patrí s Novoročným trojkráľovým koncertom k najobľúbenejším hudobným podujatiam, ktoré pripravujú Mesto Čadca a Dom kultúry v Čadci v rámci cyklu Kysucké Vianoce v Čadci.
Koncert pod dirigentskou taktovkou Jána Procházku si aj tentokrát diváci vychutnali. Predstavili sa domáce umelecké kolektívy – Miešaný spevácky zbor Kysuca a Kysucký komorný orchester mesta Čadca s hosťujúcimi členmi orchestra Štátnej opery v Banskej Bystrici a sólistami Gustávom Beláčkom, Jozefom Gráfom, Katarínou Procházkovou, Michaelou Šebestovou (spev), Radkou Weisháb (cimbal), Petrou Bírovou (organ) a Andrejom Gernátom (fujara). Na programe boli Vianočné koledy Františka Prášila a jedna z najzaujímavejších a najpôvabnejších skladieb slovenských hudobných dejín – Vianočná omša, ktorej autorom je organista, hudobný pedagóg a kazateľ Georgius Zrunek (1736 – 1789).
Súčasťou slávnostného večera bolo odovzdanie ocenení osobnostiam mesta Čadca za rok 2016. Cenu mesta Čadca si z rúk primátora Milana Guru prevzali odbojárka a dlhoročná bývalá predsedníčka Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Dagmar Dvorská, zakladateľ Spolku priateľov Čadce, publicista Rudolf Gerát a nestor turistiky a športu Milan Toman.
Návštevníci mohli v rámci charitatívnej zbierky podporiť činnosť poradenského centra Náruč v Čadci. Zbierka sa konala pod záštitou Evy Gurovej a bude prebiehať aj počas ďalších predvianočných podujatí. Ako skonštatovali účastníci koncertu program priniesol jedinečný zážitok a bol nepochybne duchovným obohatením nadchádzajúcich vianočných sviatkov.
Prežila neľudskú deportáciu do vyhladzovacieho tábora
V rámci nedeľňajšieho kultúrneho podujatia si prevzala Cenu mesta Čadca za celoživotnú aktívnu a obetavú prácu pre Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, uchovávanie tradícií boja za národné oslobodenie v meste Čadca a v regióne Kysúc, šírenie myšlienok slobody, mieru a humanizmu medzi mládežou, tiež dlhoročnú aktívnu spoluprácu s mestom Dagmar Dvorská. Táto výnimočná žena sa narodila 11. septembra 1931 v Trnave.
Je poslednou žijúcou rasovo prenasledovanou v Čadci, ktorá prežila neľudskú deportáciu do vyhladzovacieho tábora Auschwitz – Birkenau v Osvienčime i pochod smrti do tábora Belzen – Belsen a Mathausen.
Narodila sa síce v Trnave, no od detstva žila v Čadci. Deportovali ju ako 13-ročnú spoločne s rodinou. Prežila veľmi ťažké a kruté časy, ktoré jej podlomili zdravie. Oslobodenie ju zastihlo na pokraji života a smrti v Mathausene 8. mája 1945. Mala šťastie – prežila a vrátila sa domov. Počas celého svojho ďalšieho života neúnavne a veľmi aktívne pôsobila ako odbojárka, od roku 1959 ako členka Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) pracovala na mnohých pozíciách. V rokoch 1965 – 2005 bola tajomníčkou Okresnej organizácie SZPB, následne až do roku 2014 predsedníčkou základnej organizácie v Čadci. Taktiež bola členkou Oblastného výboru SZPB v Žiline. Niekoľko desaťročí sa neúnavne snaží o udržiavanie a rozvíjanie tradícií boja za národné oslobodenie v Čadci i na Kysuciach.
Má výrazný osobný podiel na zachovaní organizácie SZPB v Čadci a taktiež na šírení myšlienok humanizmu a boja za národnú slobodu medzi deťmi a mládežou. Na svojom poste sa venovala aj starostlivosti a pomoci bývalým odbojárom a ich rodinám, pravidelne sa zúčastňovala a organizovala pietne akty na pamiatku padlých hrdinov v Čadci v regióne Kysúc. Dlhodobo aktívne a na veľmi dobrej úrovni spolupracovala s mestom Čadca a podieľala sa na jeho rozvoji. Pri príležitosti 70. výročia SNP jej minister obrany udelil Pamätnú medailu.
Celý svoj profesionálny i osobný život zasvätil kultúre
Ďalším oceneným bol Rudolf Gerát, narodený 3. októbra 1932 v Skalitom. Mesto ho ocenilo za celoživotné záslužné dielo v oblasti kultúrneho, umeleckého a spoločenského života v Čadci a regióne Kysúc, výnimočné projekty podporujúce rozvoj a skvalitnenie života mesta a ochrany prírody. Tiež za dlhoročnú publikačnú činnosť a propagáciu Čadce, ale aj aktívne pôsobenie na poste predsedu Spolku priateľov Čadce.
Rudolf Gerát celý svoj profesionálny i osobný život zasvätil kultúre a jej rozvoju. Absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave i na Karlovej univerzite v Prahe. Počas svojho profesionálneho života, na poste vedúceho odboru kultúry bývalého ONV v Čadci (1967 – 1980) stál pri zrode a sám bol spolutvorcom mnohých významných progresívnych zmien v oblasti kultúry. Jeho meno sa spája so vznikom prestížnych národných festivalov – Palárikova Raková (1968) Beskydské slávnosti, Jašíkove dni (1969, dnes Jašíkove Kysuce), MFF Etnofilm.
Má veľké zásluhy spoločne s ďalšími priateľmi a odborníkmi z oblasti kultúry na zrode a vzniku a v rámci činnosti novozaložených kultúrnych inštitúcií – Kysuckého múzea a jeho Múzea kysuckej dediny, Kysuckej galérie, Domu kultúry v Čadci i experimentálnej Kysuckej knižnice.
V rokoch 1981 - 1996 pôsobil ako riaditeľ Kysuckej galérie v Oščadnici a Čadci. Významné je aj jeho pôsobenie v environmentálnej oblasti. Tridsať rokov pracoval ako dobrovoľný predseda OV SZOP, pripravil a realizoval mnohé jedinečné projekty (záchrana kostola v Riečnici, Priezračná Kysuca, Aleja novorodencov v Čadci, Stromy pamätníky apod.). Bohatá a cenená je aj jeho lektorská a publikačná činnosť. Popri nespočetných článkoch, ktoré pravidelne publikuje v tlači a rôznych tematických materiáloch, je autorom a spoluautorom mnohých hodnotných publikácií a dokumentov, ktoré zaznamenávajú historické premeny Čadce a Kysúc – Kysuce a Kysučania – Kysucká encyklopédia (1991 – 2000, 2004), Monografia Čadce (2005), Kysucké premeny, Pamäť Kysúc (2001), Čadca v premenách čias (2006), Čadčianske pľace (2007), Zleteli orly z tatry (2013).
Bol zakladateľom a dlhoročným predsedom Spolku priateľov Čadce, kde pripravil a realizoval mnohé úspešné projekty, aj pre deti a mládež. Je nositeľom mnohých vyznamenaní, okrem iných aj Osobnosti Kysúc za rok 2006.
Nestora turistiky a lyžovania poznajú aj za hranicami
Cenu mesta Čadca za celoživotnú aktívnu a obetavú prácu v oblasti športu a telovýchovy, rozvoj cestovného ruchu v meste Čadca a jeho okolí, vybudovanie športových a turistických centier v Čadci i v regióne Kysúc, aktívnu spoluprácu s mestom na poli turistiky a športu, propagáciu a šírenie dobrého mena Čadce doma i v zahraničí si v nedeľu prevzal Milan Toman. Tento nestor turistiky a lyžovania, budovateľ stredísk cestovného ruchu, propagátor mesta a jeho prírodných krás sa narodil 9. februára 1928 v Čadci, kde aj žije. Je veľký milovník prírody, turistiky a lyžovania. Patrí k významným osobnostiam nášho mesta, regiónu i Slovenska v oblasti rozvoja športu a telovýchovy. Dlhé roky pôsobil v Telovýchovnej jednote Lokomotíva Čadca, kde vychovával a trénoval v Čadci mladých lyžiarov, neskôr stál pri zrode a budoval športoviská a strediská zimných športov v Čadci na Husáriku, v lokalitách Čadca - Rieka, Skalitom, Makove, Ochodnici a najmä – má veľkú zásluhu na vybudovaní jedného z najväčších a najvyhľadávanejších turistických stredísk na Slovensku – v Oščadnici na Veľkej Rači.
Tento horský masív sa stal jeho najväčšou celoživotnou láskou. Zasvätil mu takmer celý svoj život. Preslávila ho aj Kysucká lyžiarska magistrála (116 km), ktorá sa tiahne hrebeňmi obcí Skalité a Oščadnica. Vybudoval a pravidelne sa stará o turistický chodník a mobiliár na mestskom turistickom okruhu Čadca – Vojtovský hrebeň – Husárik. Organizoval mnohé športové a turistické podujatia, celonárodné i medzinárodné zimné i letné zrazy turistov v Čadci a v nedávnej minulosti vybudoval turistickú rozhľadňu a kríž na vrchole Veľkej Rače. Dlhodobo a neúnavne propaguje doma i v zahraničí (najmä v Poľsku a Česku) krásu prírody a okolie Čadce, fotografuje a pripravuje mnohé propagačné materiály o meste a regióne. Pravidelne sa zúčastňuje na mnohých športových i kultúrnych podujatiach a zaujíma sa o život v našom meste. Je príkladom aj pre mládež. Za svoju dlhoročnú aktívnu a obetavú prácu v telovýchove a športe získal mnohé ocenenia a vyznamenania – nielen na Slovensku, ale aj od českých a poľských partnerov. Je nositeľom čestného titulu Osobnosť Kysúc za rok 2001 a taktiež sa stal čestným občanom obce Oščadnica (2013). Je stále aktívny a činorodý, vždy priateľsky a dobre naladený, ochotne a rád pomôže a poradí.
Dagmar Dvorská. (zdroj: AR)
Rudolf Gerát. (zdroj: AR)
