Výkony počas prvej časti sezóny vyniesli FK Čadca U19 druhé miesto v druholigovej tabuľke. Tréner Peter Padych je s mužstvom spokojný, stále však vidí určité rezervy...
Dvadsaťsedem bodov so skóre 48:23 vám v tabuľke vynieslo druhé miesto. Odohrali ste tak skvelú jesennú časť. Ako ju hodnotíte z pozície trénera?
– Áno, druhé miesto po jesennej časti je výborný výsledok. Pred začiatkom súťaže by sme ho brali (vzhľadom na začiatok letnej prípravy) všetkými desiatimi. Po nej rovnako, ale konečný sumár mohol byť lepší. Mám na mysli skóre zo zápasov a bodový zisk. Nemožno teda povedať, že sezóna bola skvelá. Vždy je čo naprávať a zlepšovať. Z našej kuchyne (futbalovej) to neboli vždy tie najlepšie zápasové delikatesy. Ba ani tréningové. Chalani dobre vedia, čo mám na mysli. Bodov mohlo byť viac, minimálne o šesť až osem. To znamená, že pri rovnosti bodov s vedúcim celkom by sme skončili prví, pretože vo Zvolene sme zvíťazili 2:1, čo sme dokázali ako jediný tím v jesennej časti. Rovnako sme ako jediný celok doma neprehrali. Mňa osobne mrzia prehry v Tepličke (4:2), kde nás bolo iba jedenásť! V Námestove sme zase inkasovali gól na 3:2 v poslednej minúte zápasu. Ďalšie straty prišli po remízach v Liptovskom Mikuláši (1:1), doma s Martinom (2:2) a Bánovou (3:3). V Mikuláši sa len tak nevyhráva, s Martinom nás pri vyrovnávajúcom góle poškodil hlavný arbiter. S Bánovou to bol duel, kde chalani ukázali, ako sa nemá pristupovať k zápasu. Hoci dostali informácie o súperovi, ktorého som osobne sledoval v Kysuckom Novom Meste, ich vlažný prístup umožnil hosťom ísť do vedenia 3:1. Na druhej strane ich však musím pochváliť, pretože sa im podarilo vyrovnať, keď sme mali dvoch vylúčených hráčov. Tu ukázali charakter. Ako trénera ma výsledok po jeseni teší, všetci v tíme však vieme, že ak chceme obhájiť terajšie postavenie, musíme veľa vecí zlepšiť. Jar bude ťažšia. Ak odstránime nedostatky, potom môže byť celá sezóna skvelá.
Strelili ste najviac gólov spomedzi všetkých tímov. Dá sa povedať, že dominujete v útočnej fáze?
– Skoro štyri góly na zápas je slušná vizitka ofenzívnej činnosti kolektívu. Myslím, že iba dvaja či traja hráči nedali gól, čo je dobré, nemusíme sa spoliehať iba na „strelcov“. S výnimkou jedného zápasu sme hrávali systémom 4-3-3, ktorí už mali chlapci, takpovediac, v krvi. Z futbalovej abecedy toho vedia veľa (nie všetko) a vďačia za to trénerovi Gábrišovi, ktorý ich viedol 5 – 6 rokov. Aj v minulosti dávali veľa gólov. Mám na mysli ročník 1999. Vhodne doplnení ročníkom 1998 vytvorili slušný tím, ktorý môže byť ešte lepší. Majú na to. Nesmú sa však uspokojovať s málom.
Naopak, pomerne dosť ste inkasovali. Plánujete do jari zapracovať práve v defenzívnej činnosti mužstva?
– Je to tak. Hlavne vonku sme veľa inkasovali. Príčin bolo viacero, no v už spomínanom hernom systéme 4-3-3 nespočíva defenzíva iba na obrancoch a brankárovi. Hrať týmto systémom je náročné, z hľadiska kondičného i taktického. Defenzívne úlohy si musia plniť všetci, či už ako jednotlivci, formácie i kolektív. Samozrejme, budeme sa defenzívnej činnosti venovať, rovnako aj iným zložkám tréningového procesu v zimnej príprave.
Snímka zo zápasu Čadca – Bánová. (zdroj: MARTINA STANČOVÁ PAVELKOVÁ)Futbal je tímová hra, často však vyčnievajú individuality. Máte aj vy v tíme nejakých ťahúňov?
– Ak chcete dosiahnuť úspech vo futbale, bez dobrého kolektívu to nejde. Predstavme si orchester, kde si každý hrá podľa svojich nôt. Ale i tam sú sólisti. Rovnako je to i vo futbale. Ideálne je, keď všetci hráči podávajú stabilne dobré výkony. V tejto sezóne sme pre rôzne príčiny často menili zostavu, preto aj individuálne herné výkony boli kolísavé. Boli však hráči, ktorí si udržiavali zápasovú formu – Fonš, Hlava, Kubalík, Práznovský, Ciesarík, spomenúť treba Poláčka, ktorý dal 12 gólov. Ale ako som už spomenul, rozhodujúci je vždy kolektív. Všetkým, ktorých som menovite nespomenul, však patrí vďaka za ich výkony v jesennej časti. Bez nich by to nešlo.
Na vedúci Zvolen strácate šesť bodov. Plánujete ho ešte ponaháňať v boji o víťaza II. ligy?
– Teoreticky. Zvolen máme na jar doma, ak ho zdoláme, sú to iba tri body. A to je nič. Ale to sú len úvahy. Určite sa vynasnažíme zopakovať jeseň, no musíme pridať niečo naviac. Najhoršie je učiť sa na vlastných chybách. A tých sme všetci urobili veľa, či už v zápasoch, v tréningovom procese, v prístupe. Treba čítať i medzi riadkami. Každopádne sa pousilujeme Zvolen popreháňať.
Viacero vašich zverencov sa uchytilo už aj v A tíme mužov. Ako sú na tom chlapci celkovo? Myslíte si, že majú šancu uchytiť sa vo veľkom futbale, povedzme ako jeden z vašich bývalých zverencov Ľubomír Michalík?
– Chalani v áčku získavajú skúsenosti. Najlepšie zapadol Maslík, Špila to mal v útoku pri danom hernom systéme ťažké, Ciesarík mal dobrý finiš. Futbalovú budúcnosť majú pred sebou, je to len na nich, no musia mať aj trochu šťastia. Osobne si myslím, že chlapci z ročníkov 1998, 1999, ale i 2000 majú šancu dostať sa do vrcholového futbalu, možno i vyššie. Mám typy, ale nebudem menovať, aby im to neublížilo. V Čadci by mohlo byť v priebehu troch – štyroch rokov kvalitné mužstvo z vlastných odchovancov. V Ľubovi Michalíkovi však majú dobrý vzor. To, čo som si u Ľuba vysoko cenil – skromnosť, pracovitosť, slušnosť, ochotu na sebe tvrdo pracovať, učiť sa a počúvať, dnes viacerým, bohužiaľ, chýba. Aj tak im však prajem, aby mohli zažiť to, čo on – zahrať si anglickú ligu či v reprezentácii.
Kedy začnete s prípravou na jarnú časť, aké budete mať v nej ciele?
– Zimnú prípravu začneme 10. – 11. januára. Máme v pláne odohrať osem prípravných zápasov. Z U17 chcem do prípravy zaradiť piatich či šiestich chlapcov pre zvýšenie konkurencie na jednotlivých postoch i pre zvýšenie počtu hráčov na tréningoch. Pre kvalitnú zimnú prípravu však potrebujete primerané podmienky... Cieľom je dobre sa pripraviť na pomyselný druhý polčas a pokúsiť sa o lepší výsledok ako pred pätnástimi rokmi. Vtedy sme ale skončili po jeseni na prvom mieste.
