Rok 2016 je pomaly na konci. Ten váš bol naozaj hektický. Bojovali ste o miestenku na OH v Brazílii, ktorá vám však nakoniec tesne ušla. Ak sa na to pozriete spätne, bolo to veľké sklamanie? Čo možno chýbalo k tej účasti v Brazílii?
– Tento rok bol pre mňa naozaj veľmi hektický, aj smutný aj radostný. Začal som ho prípravou v Juhoafrickej republike, kde od decembra išlo všetko podľa plánu. Január, február bola príprava kvalitná, na dané obdobie možno až moc. Po presune z Kapského Mesta do Johanesburgu, kde som sa pridal k reprezentačnému výberu SR, som sa začal cítiť zle. Tréningy ani neboli tak ťažké, ale po spätnej analýze som tam pricestoval asi už unavený a pretrénovaný. Začal som pociťovať problémy s patelárnou šľachou, ktorá ma obmedzovala v tréningu, v tretí týždeň som mal žalúdočné problémy. Nezvládol som možno aklimatizáciu na nadmorskú výšku, prišiel som tam už vybitý. Po príchode z JAR na Slovensko som si ale oddýchol a veril som, že dané natrénované kilometre sa nestratili. Cítil som sa už lepšie, ale tá psychická pohoda sa vytratila a tiahla sa so mnou do Dudiniec. Samotné preteky sa nevyvíjali zle, ale od 18. kilometra ma rozbolela holenná šľacha a priehlavok. Bolesť sa stupňovala a bránila mi k optimálnemu pohybu pri našľapovaní cez ľavé chodidlo. Noha spuchla a na 38. km som musel predčasne svoj boj o kvalifikáciu na OH vzdať. Sklamanie to bolo pre mňa obrovské, veď celú prípravu sme obetovali týmto pretekom a nevyšlo to. Po preteku som zahodil tenisky a odkrýval na hotel. Nechcel som nikoho a nič vidieť.
Počas prípravy či v rámci jednotlivých kvalifikačných pretekov ste takpovediac odchodili stovky kilometrov. Máte to spočítané, koľko to cca bolo?
– Mám to spočítané presne. Od októbra, kedy nám začala príprava na novú sezónu, to bolo nachodených 1854 kilometrov a nabehaných 690 kilometrov. Tieto súčty sú ale len za prvých šesť mesiacov po preteky v Dudinciach. Ďalej som to už nepočítal.
Pri oslovení vás na rozhovor ste nás zaskočili prekvapujúcou poznámkou. Končíte chodeckú kariéru, plánujete presedlať na iný šport. Čo vás doviedlo k tejto zmene?
– Končím alebo si len potrebujem dať na dva – tri roky pauzu a zistiť, či a nakoľko mi chôdza bude chýbať. V posledných rokoch som mal viac zdravotných problémov a európska a svetová špička mi utekala. Tak nejako som usúdil, že táto cesta ma už tak nenapĺňa, že nemám perspektívu a ani motiváciu. V podstate sa chôdzi venujem od 15 rokov, tento rok bol pre mňa sklamaním a ešte nie som tak starý, aby som nemohol skúsiť niečo nové. Ak by som pri chôdzi ostal, možno by som si za tri – štyri roky vyčítal toto rozhodnutie, že som mohol skúsiť niečo nové a neskúsil som. Chcel som a chcem zmenu, nie sa utápať v tejto už pre mňa ponorkovej chorobe.
S akým športom začínate?
– V máji som si kúpil bicykel. Ako malý som trávil na bicykli veľa času. S Lacom Jánoškom, majstrom sveta v cyklotriale, sme na základnej škole stvárali kadejaké husárske kúsky. Jazdili sme bicross, zjazdy, bicyklovali sme v zime, keď bolo po pás snehu, v blate, v teple, proste neustále. Tento rok som to spojil s mojou kondičkou, vyskúšal som pár horských maratónov a veľmi rýchlo som sa v tom našiel. Vždy som bol cyklistickým nadšencom, bavilo a baví ma riskovať. Mám rád adrenalín, som vytrvalec a preto som sa rozhodol práve pre tento krásny šport. Či už nie som starý na takúto zmenu, to sa dozvieme v nadchádzajúcich sezónach a rokoch.
Dozvedeli sme sa aj o vašich ďalších plánoch. V Žiline rozbiehate atletickú škôlku. O čo presne ide?
– Ide o atletickú a pohybovú prípravu detí. S projektom Detská atletika prišiel Slovenský atletický zväz a hlavným cieľom je ponúknuť rodičom a ich deťom novú možnosť rozvoja pohybových schopností v podobe celoročnej športovej aktivity. Zameraný je pre deti od 4 do 12 rokov. Detská atletika je už rozbehnutá v rámci všetkých kútov Slovenska, kde fungujú atletické škôlky. V Žiline zatiaľ atletická škôlka chýba, a preto sme sa rozhodli, že to zmeníme a že založíme športový klub pre deti, ktoré chcú športovať. Tréningy budú prebiehať pod dohľadom vyštudovaných trénerov, budú v trvaní 1 hodiny, a to dvakrát do týždňa. Deti máme rozdelené vo vekových kategóriách 4 – 6, 7 – 9 a 10 – 12 rokov. V prípade záujmu navštívte našu facebookovú stránku Detská atletika Žilina, kde je o projekte viac informácií.
Aké sú teda vaše športové ambície do nového roka?
– Po kvalitnej cyklistickej zimnej príprave sa budem zoznamovať, učiť a zdokonaľovať v horskej aj cestnej cyklistike. Veľké plány nemám, keďže budem nováčik, ale chcel by som jazdiť slovenský a český pohár v crosscountry a na ceste a postupne sa zlepšovať. Jazdiť v sezóne čo najviac pretekov a každým štartom sa učiť a zdokonaľovať. Takto o rok, keď budete so mnou robiť rozhovor, vám poviem, ako to šlo (smiech).
