Piatok, 20. október, 2017 | Meniny má Vendelín
Pridajte si svoje mesto

Maliar princezien i šľachticov Stanislav Lajda

Americká strelnica, Kráľ na záchode, Strážca starého depozitu, Gioconda – prvá verzia Mony Lisy... To sú obrazy, ktoré keby autor nepodpísal, i tak nosia jeho nezameniteľný rukopis.

Stanislav Lajda pri rekonštruovaní Leonardovej Poslednej večere. (Zdroj: ARCHÍV S.L.)

Patria talentovanému umelcovi Stanislavovi Lajdovi, ktorý má za sebou desiatky ilustrovaných kníh, obrazov a rôznych výtvarných diel, ktoré zanechal u nás, v našich múzeách, i v zahraničí. Je nositeľom viacerých ocenení. Jedno z nich získal za návrh slovenských euromincí, od talianskeho výtvarného združenia La Tavolozzo za obraz Láska a nenávisť a pred rokom mu bola udelená Cena mesta Žilina. V týchto dňoch zapožičal originály svojich ilustrácií Kysuckej knižnici v Čadci a sprístupnil tak svoje diela širokej čitateľskej verejnosti. Stano Lajda je nielen zaujímavým autorom, ale i človekom, ktorý prezradil o sebe viac v nasledujúcom rozhovore.

Ste výtvarník s prívlastkom maliar šľachticov, známy po celej Európe. Vaše obrazy sa nachádzajú v súkromných zbierkach šľachtických rodín (patrí sem aj portrét belgickej princeznej Lobkowitz, pozn. red.), v londýnskej Živnobanke, vo Švajčiarsku a inde. Aký je príbeh týchto obrazov?
– V prípade, že človek vytvára určitú kvalitu, chýr sa potom už šíri sám a nie je potrebná reklama. Mal som za sebou už niekoľko portrétov, vytvorených staro-majstrovskými technikami, keď ma oslovila až z Belgicka rodina von Lobkowitz. Ani neviem, ako ku mne prišli. Vytvoril som pre nich nielen jazdecký portrét, ale i kópiu barokového obrazu rodinného predka. Bola to pre mňa, ako začínajúceho výtvarníka, značná pocta a povzbudenie pracovať pre tak významný rod. Z Čiech som dostal objednávku na historický portrét Petra Voka z Rožnberka a na hrad Strečno som namaľoval portréty Žofie Bosniakovej a uhorského palatína Františka Vešeléniho. Po zničení múmie Žofie Bosniakovej som vytvoril aj jej figurínu, ktorá leží v jej pôvodnej hrobke v kaplnke na Strečne.

Aký máte vzťah ku Kysuciam?
– Moji starí rodičia Ďurčánski po prvej svetovej vojne prišli učiť na Kysuce, kde bola v tej dobe núdza o toto povolanie. Negramotnosť bola vysoká. To, že sa podarilo založiť a zveľadiť školstvo vo Svrčinovci a v Turzovke, bolo aj ich veľkou zásluhou. Pred druhou svetovou vojnou museli odísť do Žiliny, pretože územie zabrali Poliaci. Keby sa tak nestalo, možno by som bol dnes sám Kysučan. Každopádne tu mám veľa vzácnych priateľov. Svoju tvorbu som prezentoval už snáď na desiatich výstavách v Čadci, Turzovke, v Starej Bystrici a Oščadnici. Spisovateľovi Tonkovi Pajonkovi som ilustroval trojicu Kysuckých rozprávok. Vždy som cítil z vašej strany srdečné a priateľské prijatie. Množstvo žiakov z Kysúc učím na Súkromnej strednej umeleckej škole v Žiline. Skrátka, to sú dôvody, prečo mám Kysučanov i Kysuce veľmi rád.

Na starých rodičov a najmä na starého otca spomínate obzvlášť rád. Viem, že mal vplyv na Vaše terajšie povolanie.
– Ako som spomínal, bol to učiteľ. Veľmi vnímavý – stará škola. Už ako u malých detí vycítil, k čomu s bratom inklinujeme. Mne kupoval pastelky, vyrobil prvý rám s plátnom na olejový obrázok, bratovi vyrábal spínače, elektronické zariadenia. Z brata sa stal elektrotechnický inžinier, zo mňa výtvarník. Kiež by všetci učitelia mali taký cit a nenútili budúceho „Pavarottiho“ drviť sa fyziku, ku ktorej nemá a v budúcnosti ani nepotrebuje mať žiadny vzťah.

Od roku 2008 si plníte životný sen. Vo Vašom ateliéri sa rodí rekonštrukcia pôvodnej, silne poškodenej Leonardovej Poslednej večere. Ako vyštudovaný reštaurátor pristupujete k tomuto dielu vedecky a odhaľujete nielen jeho pôvodné farby, tvary, ale i tajomstvá. Príbeh tohto Leonardovho diela je zrejme fascinujúcejší ako príbeh Mony Lisy, keďže pripravujete i rozsiahlu knihu o tomto diele. Čo nám môžete zatiaľ prezradiť?
– Leonardova Posledná večera má nadchla už ako desaťročného chlapca a drží ma dodnes. Je to akási láska na celý život. Moju túžbu vidieť obraz zhruba tak, ako vyzeral pred zničením, nikto uspokojivo nenaplnil, a tak som sa o to pokúsil sám. V rámci svojich možností však výsledok predčil moje očakávanie. Aj keď sa nerád chválim, s lepšou rekonštrukciou som sa doteraz nestretol. Nie je to však náhoda. Sú za tým desiatky rokov štúdia, tisíce hodín až detektívnej, pedantnej práce, pokora a úcta. Svoje poznatky o slávnom obraze sa pokúšam vydať aj slovne a priblížiť jeho výnimočnosť iným ľuďom. Počas práce som prišiel a prakticky si aj overil viacero zámerov, ktoré Leonardo počas tvorby do obrazu vložil. I keď je „mnohovrstvový“, nie je v ňom nič z Dana Browna. Ale o tom vari až v spomínanej knihe.

Videli ste výstavu, ktorá Vás nadchla a zanechala vo Vás silný dojem?
– Tých bolo veľa po celej Európe. Od egyptského umenia, cez Rembrandta, van Gogha až po súčasné umenie. Srdcovkou z detstva bol ilustrátor rekonštrukcií praveku Zdeněk Burian, sklársky majster Ján Zoričák, pri ktorého tvorbe som absolútne nechápal, čo všetko sa dá lámaním svetla urobiť. Podobný dojem som mal nedávno pri výstave môjho priateľa, grafika svetového formátu, Roberta Bruna. Napriek tomu ma najviac „dostalo“ prvé stretnutie s originálom Poslednej večere, ktoré sa udialo hneď po Nežnej revolúcii. Za totality som v to ani nedúfal. Dovtedy sme nemali právo vidieť kultúru za hranicami chotára.

Spomeniete si ešte na svoju prvú výstavu a čo ste na nej vystavovali?
– Zhruba od druhej triedy základnej školy som sa zúčastnil rôznych výstav detskej tvorby. Ako „hotový“ výtvarník som mal však prvú veľkú výstavu v Nitrianskej štátnej galérii. Jej riaditeľ sa odmietol vernisáže vôbec zúčastniť, že on býva len na výstavách umelcov, čo už voľačo znamenajú. Keď však prišlo do výstavných priestorov okolo 200 hostí namiesto tradičných tridsať, napokon sa chopil slova a rozprával s takým pátosom, akoby otváral výstavu Martinovi Benkovi.

Je vaša tvorivosť izolovaná len v ateliéri, alebo sa prejavuje napríklad aj v kuchyni?
– Varenie má s umením veľa spoločného. Chuťové kanáliky i oko vám rýchlo napovedia, kto je v kulinárstve majstrom a kto nie. Moja manželka varí výborne, čo je na mne aj vidieť, napriek tomu varím aj sám rád. Najmä ma bavia špeciality a vymýšľanie nových receptov. Pečienku som naučil jesť oboch synov i ich spolužiakov. Za moje hranolky, ako ja vravím, ponfrity, ma už ako chlapca pochválil známy majster kuchár. Keby som nebol maliar, viem si predstaviť aj takúto profesionálnu kariéru.

O Lajdovej tvorbe by sa toho dalo napísať naozaj veľa, no najviac hovoria o ňom jeho diela. A práve tie si v týchto dňoch môžete pozrieť v Kysuckej knižnici v Čadci, ktorej zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj. Výstava originálov pod názvom Stano Lajda – z mojich ilustrácií potrvá do 30. januára 2017.


  1. Rudolf „Kučo“ Kučák: K premene ma motivovalo moje svedomie a chuť žiť! Foto 576
  2. Horelický tunel rozšíria o dva pruhy Foto 438
  3. Čo bolo príčinou tragického úmrtia dvoch mladých ľudí zisťujú 382
  4. Tragédia v Skalitom, v rodinnom dome ležal minimálne dva týždne mŕtvy mladý muž 375
  5. Mladý podgurážený vodič narazil do lampy 266
  6. Sen sa mení na realitu! Na Kysuciach sa bude hrať hokejová liga 200
  7. Ružencová pobožnosť na Vrchrieke 76
  8. Voľby do VÚC 2017 Čadca: Zoznam kandidátov na poslancov 62
  9. ZŠ Clementisova v Kysuckom Novom Meste zažila významný deň 61
  10. Gurmánsky guláš chutil Kysučanom najviac 61

Najčítanejšie správy

Kysuce

Horelický tunel rozšíria o dva pruhy

Horelický tunel bude v budúcnosti o dva pruhy širší. Súťaž na zhotoviteľa stavby chce NDS vyhlásiť v roku 2020. Kedy sa začne s výstavbou bude však závisieť od financií.

Čo bolo príčinou tragického úmrtia dvoch mladých ľudí zisťujú

Dva mladé ľudské životy vyhasli v zaparkovanom aute v garáži v Kysuckom Novom Meste. Išlo o 23-ročného Romana a 24-ročnú Katarínu. Čo zapríčinilo ich smrť vyšetruje polícia.

Tragédia v Skalitom, v rodinnom dome ležal minimálne dva týždne mŕtvy mladý muž

Obcou Skalité otriasla tragédia. V rodinnom dome mal byť podľa našich informácií viac ako dva týždne uzamknutý mŕtvy 25-ročný postihnutý muž. Polícia vyšetruje okolnosti tohto nezvyčajného prípadu.

Mladý podgurážený vodič narazil do lampy

Do pouličnej lampy narazil 19-ročný vodič v Turzovke. Mal dobre „pod čapicou“. Policajti mu namerali 2,10 promile.

Blízke regióny

Dvojičky z Udiče obvinili z úkladnej vraždy

Bratia Dávid a Dominik K. z Udiče sú od jari vo väzbe. K obvineniam teraz pribudlo ďalšie, a to obvinenie z úkladnej vraždy.

Obchodný dom Galéria je už skoro hotový, nehrozia v centre Martina ešte väčšie kolóny?

Komplikácie na križovatkách pri novovznikajúcom obchodnom dome v centre mesta pomôže vyriešiť inteligentná svetlená signalizácia.

Stoja pred vchodom od štvrtej ráno, lekárov je málo

Je pol hodina po tretej ráno, tma a popŕcha. Pred nemocnicou už sú prví pacienti. Postupne je ich poriadny hlúčik. Čakať prišli od skorého rána, aby sa dostali na vyšetrenie. Kto vraj príde neskôr, nemá šancu.

Voľby do VÚC 2017 ŽILINA: Zoznam kandidátov na poslancov

V župných voľbách kandiduje 89 záujemcov o kreslo poslanca z okresu Žilina. Voliči vyberú trinástich.

Narodili sa ďalší malinkí Oravci

Nech sa im na svete darí, nech sú zdraví nech robia radosť rodičom.

Všetky správy

Španielsko si vybralo jadrovú možnosť. Čo znamená spustenie článku 155?

Katalánsko po referende môže prísť aj o tú mieru autonómie, ktorú malo doteraz.

Cítila každý vpich ihly. Lekárov so slzami v očiach prosila, aby už prestali

Denník SME oslovil všetky univerzitné a fakultné nemocnice. Ani jedna nedostala podnet na násilie či neetické správanie personálu počas pôrodu.

Prieskum AKO: Uhrík v Nitre výrazne zaostáva za súčasným županom Belicom

Súčasní župani majú podľa prieskumu agentúry AKO najlepšie vyhliadky uspieť v župných voľbách.

Facebook sa radikálne mení, začal ukrývať správy a príspevky stránok

Nová funkcia rozdelí obsah do dvoch kanálov, na novinky a na akéhosi prieskumníka

Kam vyraziť