Nedeľa, 21. január, 2018 | Meniny má Vincent
Pridajte si svoje mesto

Maliar princezien i šľachticov Stanislav Lajda

Americká strelnica, Kráľ na záchode, Strážca starého depozitu, Gioconda – prvá verzia Mony Lisy... To sú obrazy, ktoré keby autor nepodpísal, i tak nosia jeho nezameniteľný rukopis.

Stanislav Lajda pri rekonštruovaní Leonardovej Poslednej večere. (Zdroj: ARCHÍV S.L.)

Patria talentovanému umelcovi Stanislavovi Lajdovi, ktorý má za sebou desiatky ilustrovaných kníh, obrazov a rôznych výtvarných diel, ktoré zanechal u nás, v našich múzeách, i v zahraničí. Je nositeľom viacerých ocenení. Jedno z nich získal za návrh slovenských euromincí, od talianskeho výtvarného združenia La Tavolozzo za obraz Láska a nenávisť a pred rokom mu bola udelená Cena mesta Žilina. V týchto dňoch zapožičal originály svojich ilustrácií Kysuckej knižnici v Čadci a sprístupnil tak svoje diela širokej čitateľskej verejnosti. Stano Lajda je nielen zaujímavým autorom, ale i človekom, ktorý prezradil o sebe viac v nasledujúcom rozhovore.

Ste výtvarník s prívlastkom maliar šľachticov, známy po celej Európe. Vaše obrazy sa nachádzajú v súkromných zbierkach šľachtických rodín (patrí sem aj portrét belgickej princeznej Lobkowitz, pozn. red.), v londýnskej Živnobanke, vo Švajčiarsku a inde. Aký je príbeh týchto obrazov?
– V prípade, že človek vytvára určitú kvalitu, chýr sa potom už šíri sám a nie je potrebná reklama. Mal som za sebou už niekoľko portrétov, vytvorených staro-majstrovskými technikami, keď ma oslovila až z Belgicka rodina von Lobkowitz. Ani neviem, ako ku mne prišli. Vytvoril som pre nich nielen jazdecký portrét, ale i kópiu barokového obrazu rodinného predka. Bola to pre mňa, ako začínajúceho výtvarníka, značná pocta a povzbudenie pracovať pre tak významný rod. Z Čiech som dostal objednávku na historický portrét Petra Voka z Rožnberka a na hrad Strečno som namaľoval portréty Žofie Bosniakovej a uhorského palatína Františka Vešeléniho. Po zničení múmie Žofie Bosniakovej som vytvoril aj jej figurínu, ktorá leží v jej pôvodnej hrobke v kaplnke na Strečne.

Aký máte vzťah ku Kysuciam?
– Moji starí rodičia Ďurčánski po prvej svetovej vojne prišli učiť na Kysuce, kde bola v tej dobe núdza o toto povolanie. Negramotnosť bola vysoká. To, že sa podarilo založiť a zveľadiť školstvo vo Svrčinovci a v Turzovke, bolo aj ich veľkou zásluhou. Pred druhou svetovou vojnou museli odísť do Žiliny, pretože územie zabrali Poliaci. Keby sa tak nestalo, možno by som bol dnes sám Kysučan. Každopádne tu mám veľa vzácnych priateľov. Svoju tvorbu som prezentoval už snáď na desiatich výstavách v Čadci, Turzovke, v Starej Bystrici a Oščadnici. Spisovateľovi Tonkovi Pajonkovi som ilustroval trojicu Kysuckých rozprávok. Vždy som cítil z vašej strany srdečné a priateľské prijatie. Množstvo žiakov z Kysúc učím na Súkromnej strednej umeleckej škole v Žiline. Skrátka, to sú dôvody, prečo mám Kysučanov i Kysuce veľmi rád.

Na starých rodičov a najmä na starého otca spomínate obzvlášť rád. Viem, že mal vplyv na Vaše terajšie povolanie.
– Ako som spomínal, bol to učiteľ. Veľmi vnímavý – stará škola. Už ako u malých detí vycítil, k čomu s bratom inklinujeme. Mne kupoval pastelky, vyrobil prvý rám s plátnom na olejový obrázok, bratovi vyrábal spínače, elektronické zariadenia. Z brata sa stal elektrotechnický inžinier, zo mňa výtvarník. Kiež by všetci učitelia mali taký cit a nenútili budúceho „Pavarottiho“ drviť sa fyziku, ku ktorej nemá a v budúcnosti ani nepotrebuje mať žiadny vzťah.

Od roku 2008 si plníte životný sen. Vo Vašom ateliéri sa rodí rekonštrukcia pôvodnej, silne poškodenej Leonardovej Poslednej večere. Ako vyštudovaný reštaurátor pristupujete k tomuto dielu vedecky a odhaľujete nielen jeho pôvodné farby, tvary, ale i tajomstvá. Príbeh tohto Leonardovho diela je zrejme fascinujúcejší ako príbeh Mony Lisy, keďže pripravujete i rozsiahlu knihu o tomto diele. Čo nám môžete zatiaľ prezradiť?
– Leonardova Posledná večera má nadchla už ako desaťročného chlapca a drží ma dodnes. Je to akási láska na celý život. Moju túžbu vidieť obraz zhruba tak, ako vyzeral pred zničením, nikto uspokojivo nenaplnil, a tak som sa o to pokúsil sám. V rámci svojich možností však výsledok predčil moje očakávanie. Aj keď sa nerád chválim, s lepšou rekonštrukciou som sa doteraz nestretol. Nie je to však náhoda. Sú za tým desiatky rokov štúdia, tisíce hodín až detektívnej, pedantnej práce, pokora a úcta. Svoje poznatky o slávnom obraze sa pokúšam vydať aj slovne a priblížiť jeho výnimočnosť iným ľuďom. Počas práce som prišiel a prakticky si aj overil viacero zámerov, ktoré Leonardo počas tvorby do obrazu vložil. I keď je „mnohovrstvový“, nie je v ňom nič z Dana Browna. Ale o tom vari až v spomínanej knihe.

Videli ste výstavu, ktorá Vás nadchla a zanechala vo Vás silný dojem?
– Tých bolo veľa po celej Európe. Od egyptského umenia, cez Rembrandta, van Gogha až po súčasné umenie. Srdcovkou z detstva bol ilustrátor rekonštrukcií praveku Zdeněk Burian, sklársky majster Ján Zoričák, pri ktorého tvorbe som absolútne nechápal, čo všetko sa dá lámaním svetla urobiť. Podobný dojem som mal nedávno pri výstave môjho priateľa, grafika svetového formátu, Roberta Bruna. Napriek tomu ma najviac „dostalo“ prvé stretnutie s originálom Poslednej večere, ktoré sa udialo hneď po Nežnej revolúcii. Za totality som v to ani nedúfal. Dovtedy sme nemali právo vidieť kultúru za hranicami chotára.

Spomeniete si ešte na svoju prvú výstavu a čo ste na nej vystavovali?
– Zhruba od druhej triedy základnej školy som sa zúčastnil rôznych výstav detskej tvorby. Ako „hotový“ výtvarník som mal však prvú veľkú výstavu v Nitrianskej štátnej galérii. Jej riaditeľ sa odmietol vernisáže vôbec zúčastniť, že on býva len na výstavách umelcov, čo už voľačo znamenajú. Keď však prišlo do výstavných priestorov okolo 200 hostí namiesto tradičných tridsať, napokon sa chopil slova a rozprával s takým pátosom, akoby otváral výstavu Martinovi Benkovi.

Je vaša tvorivosť izolovaná len v ateliéri, alebo sa prejavuje napríklad aj v kuchyni?
– Varenie má s umením veľa spoločného. Chuťové kanáliky i oko vám rýchlo napovedia, kto je v kulinárstve majstrom a kto nie. Moja manželka varí výborne, čo je na mne aj vidieť, napriek tomu varím aj sám rád. Najmä ma bavia špeciality a vymýšľanie nových receptov. Pečienku som naučil jesť oboch synov i ich spolužiakov. Za moje hranolky, ako ja vravím, ponfrity, ma už ako chlapca pochválil známy majster kuchár. Keby som nebol maliar, viem si predstaviť aj takúto profesionálnu kariéru.

O Lajdovej tvorbe by sa toho dalo napísať naozaj veľa, no najviac hovoria o ňom jeho diela. A práve tie si v týchto dňoch môžete pozrieť v Kysuckej knižnici v Čadci, ktorej zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj. Výstava originálov pod názvom Stano Lajda – z mojich ilustrácií potrvá do 30. januára 2017.


  1. Spolupracoval aj s Cameronom. Kysučan Sancho žiari v Hollywoode! Foto 746
  2. Skanzen Vychylovka v zime Foto 166
  3. Od obrovskej tragédie, ktorá si vyžiadala aj život majora z Kysúc, uplynie dnes dvanásť rokov 151
  4. Seniori v Kysuckom Novom Meste sa zabávali 147
  5. Medzi vymenovanými generálmi bol aj Kysučan 123
  6. Čadčan si ľahol na koľaje, záchranka ho odviezla do nemocnice 120
  7. Bábätká z čadčianskej pôrodnice 29. Foto 91
  8. Ministri sa dohodli na dobudovaní diaľnice D3 a rýchlostnej cesty S1 85
  9. Celoročný program omší na Živčákovej Foto 62
  10. Detský domov na Semeteši je minulosťou, bude slúžiť na iné účely 57

Najčítanejšie správy

Kysuce

Spolupracoval aj s Cameronom. Kysučan Sancho žiari v Hollywoode!

Detstvo prežil na Kysuciach. Martin však svoje sny napĺňa až v ďalekom Los Angeles po boku hollywoodskych celebrít.

Skanzen Vychylovka v zime

Jedinečná a zimná atmosféra spojená s prekrásnou ľudovou architektúrou vytvárajú pre návštevníkov Skanzenu Vychylovka neopakovateľnú scenériu.

Od obrovskej tragédie, ktorá si vyžiadala aj život majora z Kysúc, uplynie dnes dvanásť rokov

Vo vojenskom lietadle An24 sa 19. januára 2006 vracali domov slovenskí vojaci z misie KFOR. Lietadlo havarovalo neďaleko maďarskej obce Hejce. O život prišlo 41 slovenských vojakov a jeden civilný zamestnanec rezortu obrany. Medzi obeťami bol aj Kysučan, major Ľuboš Martinček.

Seniori v Kysuckom Novom Meste sa zabávali

Rozlúčka so starým rokom v Centre sociálnych služieb Kamence prebehla v predstihu už piatok 29. decembra 2017. Pre našich starkých sme pripravili posedenie pri tanci a zábave.

Medzi vymenovanými generálmi bol aj Kysučan

Prezident Andrej Kiska povýšil a vymenoval troch generálov Ozbrojených síl SR. Bol medzi nimi aj rodák z Čadce Ivan Čierny, známy bronzový medailista z európskeho šampionátu v behu na 110 m cez prekážky.

Blízke regióny

Opitý vodič prerazil martinský kruháč

Šofér z Banskej Bystrice si predminulú noc zrejme neuvedomil, že vchádza na kruhový objazd. Zrejme preto, lebo bol značne opitý. Teraz mu hrozí ročné väzenie.

Len v zlých časoch sa naozaj ukáže, kto za čo stojí

Sedem dní pred štartom druhej hokejovej ligy mal Martin na súpiske dvoch hráčov. Klub sa poďakoval hráčom, ktorí ho v ťažkých časoch nenechali v štichu.

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo 
krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy

Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky.

Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa

Dominanta Oravy, s prvkami gotiky, renesancie a romantizmu, sa týči na strmom vápencovom brale vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Oravy. Čo viete o Oravskom hrade?

Všetky správy

Prechádzal cez steny, nechal zmiznúť slona. Jeho storočný trik dodnes nerozlúštili

Bol január 1918 a jeden z najznámejších kúzelníkov všetkých čias Harry Houdini predviedol číslo, ktoré je dodnes záhadou. Rovnako ako jeho smrť.

Sagan sa nestane celkovým víťazom Tour Down Under, piatu etapu vyhral Porte

Slovenský cyklista ostal lídrom bodovacej súťaže.

Kuzminová: Presvedčila som sa, že chyba nie je v streleckej forme

Slovenská biatlonistka je bez stresu a vo väčšej pohode. V stíhacích pretekoch skončila jedenásta.

Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent

Nové tváre ustanovujúci snem nepriniesol. Slovo na ňom však dostalo viacero známych podporovateľov.

Muži ani len nevedia, ako málo orgazmov majú ich ženy

Význam klitorisu chápu, no medzi pohlaviami je stále veľká orgazmová priepasť.