Prvý uhorský kráľ – Štefan sa zaslúžil o rozmach kresťanstva v Rakúsko-uhorskej monarchii, za čo bol po smrti vyhlásený za svätého. Každoročne sa študenti SZŠ a PaSA z Čadce v advente vyberú obdivovať a sálať atmosféru predvianočnej Viedne. V roku 2016 k Viedni pridali i ďalšie európske mesto – Budapešť. Chceli sa presvedčiť, či „chválospevy“, ktoré o tomto meste kolujú, ako o najkrajšom v advente, sú pravdivé. A verte, že sú.
Nielen vôňa punču, nádhera vyzdobených ulíc a žiarivých tržníc nás ťahala do týchto miest, ale aj história, ktorej súčasťou sme kedysi boli i my Slováci.
Z budínskeho kopca, okolo sochy sv. Štefana Kráľa, cez Széchenyiho most, popri budove parlamentu, pred Baziliku sv. Štefana, ktorá uchováva nabalzamovanú pravú ruku prvého uhorského kráľa, sme sa presunuli, nielen v čase, ale aj v priestore do Votivkirche. Na miesto niekdajších vojenských prehliadok – Rathausplatz, popri bohyni Pallas Atene pred rakúskym parlamentom sme mierili k soche najväčšej panovníčky rakúsko-uhorskej monarchie Márie Terézie a jej námestiu, neobišli sme ani zimné sídlo rodu Habsburgovcov, súčasné kancelárie prezidenta, múzeum Alžbety Bavorskej – Sisi, španielsku jazdeckú školu. Na ulici Graben sme sa zastavili v najstaršom kostole vo Viedni – kostole sv. Petra, v ktorom sa konajú bohoslužby už 1600 rokov nepretržite, okolo morového stĺpa najsvätejšej Trojice sme sa dostali na Stefansplatz, pred monument, pýchu Viedne – Domkirche St. Stephan zu Wien.
Na Swedenplatz sme rýchlo nastúpili do autobusu, vyštípaní mrazivým vetrom, so zážitkami, s malými darčekmi a v dobrej nálade sme sa vracali domov...
Ďakovali sme Bohu a Matke Božej za pekné počasie, pokojnú cestu, za ľudí, ktorých sme spoznali a všetko, čo sme zažili, pritom sme si neuvedomili, že tento rok nás sprevádzal a ochraňoval na našich cestách aj sv. Štefan, a nielen v advente. Začalo sa to v apríli, pri návšteve našich škôl študentmi družobnej školy z Chorvátska. Prvým miestom , ktoré sme im z nášho okolia ukázali, bol práve kostol sv. Štefana Kráľa so svojou relikviou v Žiline, časti Dolné Rudiny. Snáď aj v novom roku sa k nám na našich cestách pridá niekto z neba.
Autor: Mária Kuljovská