10. máj 2005 o 0:00
Matka sama vychováva desať detí
V novembri minulého roku uplynul rok od tragickej nehody, pri ktorej zomrel 46-ročnej Lýdii Kontríkovej z Turzovky-Predmiera jej manžel Ján.
Doteraz sa nemôže z tragédie spamätať. Neverí, že jej 46-ročný muž naozaj odišiel do večnosti. Veľmi jej chýba. Niet sa čo čudovať. Na výchovu desiatich detí zostala sama. Keď sa pýtame na dopravnú nehodu, pri ktorej aj ona utrpela ťažké zranenia, hovorí, že si na nič nepamätá. Niekoľko hodín bola v bezvedomí, mala silný otras mozgu, prasknutú lebku a početné zlomeniny na tele. Manžela pochovali bez nej, pretože ležala v nemocnici. Až neskôr jej povedali, že už nie je medzi živými. So Škodou 120 sa v osudný deň, 19. novembra 2003, vybrali na nákup do Čadce. Šoféroval ich syn Peter. Do auta ešte zobrali suseda. Pri prejazde železničného priecestia v Čadci pri nemocnici, si Peter nevšimol prichádzajúci vlak a došlo k zrážke. Zvláštne, že nikto z posádky auta ho nezbadal. Sused skončil s ľahkým zranením, Petrovi dodnes chýbajú niektoré zuby. Prišiel o vodičský preukaz a dostal "podmienku" na dva roky. Aj on sa z tragédie, pri ktorej prišiel o otca, nevie spamätať. Neustále opakuje, že vlak skutočne nevidel. Dnes má 23 rokov a je jediným chlapom v chalupe. Najstaršia Andrea má 25 rokov. Fabrika v Rožnove pod Radhoštem v ČR, kde pracovala pri výrobe obrazoviek, začala prepúšťať, a tak zostala bez práce. Rovnako aj jej sestra, 24-ročná Jana, ktorá tam takisto robila. Danka má 22 rokov a odmalička je mentálne postihnutá. Chodila desať rokov do pomocnej školy, odvtedy je stále doma. Trpí aj sklerózou a tak musí byť pod dohľadom. Mama spomína, že keď sa niekde vybrala, nevedela trafiť domov. Šestnásťročná Zuzka sa učí za predavačku. Ďalšie dievčatá - 13-ročná Ivanka, 10 - ročná Lenka a 7-ročná Katka chodia do základnej školy. Najmladšia, 6-ročná Lucinka, navštevuje predškôlku. Zostáva ešte 9-ročná Gabika, ktorá má Downov syndróm a podobne ako Danka si vyžaduje sústavnú maminu starostlivosť. Navariť pre takúto veľkú domácnosť nie je maličkosť. Pani Lýdia hovorí, že na raňajky skonzumujú celý chlieb, 20 rožkov, vianočku aj makovník. Samozrejme s niekoľkými litrami mlieka. Keď sa varí nedeľný obed, musí počítať najmenej s dvomi kilogramami mäsa. Táto žena skutočne vie, čo je to krutý osud. Mama jej zomrela veľmi mladá na rakovinu, tejto zákernej chorobe podľahla aj jej sestra, ktorá mala len 33 rokov. Život je skutočne zvláštny. Brat zosnulého Jána, Jozef Kontrík, nám na margo nehody povedal zvláštnu vec. Keď išla rodina do Čadce, sedel brat vpredu. Keď sa vracali späť, pred nástupom do auta sa so susedom handrkoval o miesto. Za nič na svete si nechcel sadnúť dopredu, ale usadil sa dozadu k svojej žene. Práve do miesta, kde sedel, vlak narazil celou silou. Spomína, že nechýbalo veľa a bola by o život prišla aj jeho švagriná. Lekári v Čadci potvrdili, že sa im podaril malý husársky kúsok, keďže sa im včas podarilo odsať z mozgu krvnú zrazeninu. V tomto príbehu figurujú aj ďalšie osoby, ktoré sa možno v ňom spoznajú. Tie sa neštítili ukradnúť rodine v čase tragédie 9 tisíc korún. Lýdia hovorí, že ich mal jej nebohý muž vo vrecku kabáta. Ján bol vtedy práceneschopný a práve dostal maródku, ku ktorej mu ona priložila aj rodinné prídavky na deti...
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou