KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Hlavný aktér tragédie sa chcel dostať na slobodu už skôr. Okresný súd v Žiline v júli 2014 uznesením zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby. Obžalovaný aj obhajca voči uzneseniu podali sťažnosť. Salinger mal na konte výbuch s troma nevinnými obeťami, ako aj vraždu „bieleho koňa“. Prokuratúra chcela, aby si počkal na rozsudok vo väzbe, on však chcel ísť na slobodu. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal ešte 7. novembra 2013 obžalobu na 5 osôb pre prípravu trestného činu pokusu vraždy spolupáchateľstvom a trestný čin všeobecného ohrozenia. Pojednávania sa ťahali celé roky.
V októbri im vymerali tresty
Okresný súd v Žiline napokon v piatok 7. októbra 2016 odsúdil Františka Salingera na 13-rokov odňatia slobody za trestný čin všeobecného ohrozenia. Za rovnaký trestný čin ďalej vymeral Šimonovi F. desaťročný, Štefanovi K. osemročný, Patrikovi B. sedemročný a Tiborovi B. päťročný trest odňatia slobody, všetkým v druhej nápravno-výchovnej skupine.
Podľa prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline Milana Cisarika súd vyhovel návrhu prokurátora a uznal všetkých obžalovaných vinných zo spolupáchateľstva na trestnom čine všeobecného ohrozenia. „Vo vzťahu k vine je prokuratúra spokojná s rozhodnutím súdu. V dvoch prípadoch sa súd stotožnil s návrhom trestov. Išlo aj o obžalovaného Františka S., preto sa prokurátor aj obžalovaný na mieste vzdali práva podať odvolanie. Trest považujeme za primeraný vzhľadom na zákon platný v čase spáchania trestného činu. V tomto prípade nebolo možné uložiť trest vyšší ako 15 rokov, lebo neboli splnené podmienky na uloženie výnimočného trestu,” povedal vtedy Cisarik pre TASR. Ako ďalej informovala agentúra, predseda senátu OS v Žiline Štefan Tomáš podotkol, že skutok sa stal v roku 1998. „Na hlavnom pojednávaní boli špecifikované informácie, aká to bola doba, aké boli pomery v Žiline. A preto aj v tomto kontexte súd vyhodnocoval konanie obžalovaných práve cez optiku tohto obdobia, nakoľko nie je možné na túto kauzu nazerať z pohľadu roku 2016. Zástupca riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline to pomenoval spôsobom, že to bola najbrutálnejšia trestná vec, ktorú zažil na pomery Žilinského kraja. Takže aj v tomto duchu súd vnímal predmetnú kauzu,” povedal pre TASR Tomáš.
Salinger je na slobode
Napriek tomu, že Okresný súd v Žiline vedie voči nemu ďalšie dve obžaloby, dostal sa František Salinger na slobodu. Ako informovala TV JOJ nemôže však opustiť Slovensko, ani Žilinský kraj. Na nohu dostal monitorovací náramok, ktorý vo dne, v noci kontroluje aj polícia. Brány žilinskej väznice opustil presne na Vianoce a to krátko popoludní. Štedrý večer tak trávil so svojimi najbližšími. Ako sa pre JOJ vyjadril Milan Cisárik do trestu mu započítali dobu, ktorú strávil vo väzbe, ako aj predchádzajúce odsúdenie za ekonomickú trestnú činnosť. Podľa jeho slov celý trest riadne vykonal dňa 24.12. 2016.
Voči Salingerovi sa ale na Okresnom súde v Žiline vedú ďalšie dve obžaloby. Prvá sa týka vraždy bieleho koňa z roku 1998, no ani v druhom prípade ešte pojednávania neskončili.
„Pre pokusy vrážd v roku 1997 na osobu zo žilinského podsvetia, ktorá vystupovala pod menom Gorila,“ povedal pre JOJ Cisárik. Aj preto prokuratúra trvala na tom, aby Salingera vzali do väzby. Okresný súd síce skonštatoval existenciu dôvodov väzby, no nakoniec ho predsa len pustil na slobodu.
Podľa Cisárika však rozhodol o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, s využitím technických prostriedkov na kontrolu jeho pohybu.
Salinger dostal náramok, ktorý monitoruje aj polícia. Nemôže opustiť Žilinský kraj a pravidelne sa musí hlásiť u probačného a mediačného úradníka. Okrem týchto nariadení však súd Salingerovi zakázal vycestovať do zahraničia. Ak by rozhodnutie súdu porušil, okamžite by putoval späť za mreže. Tie ale Františkovi Salingerovi hrozia aj naďalej. Ako pre JOJ dodal Cisárik, prokuratúra opätovne preskúma možnosť uloženia výnimočného trestu.
O život prišli nevinní ľudia
Tragédia sa stala 9. júla 1998 v Žiline. Policajti našli po príchode na miesto torzá tiel. O život prišli traja ľudia – dvadsaťjedenročný muž z obce Klin v okrese Námestovo a manželský pár z Kysuckého Nového Mesta. Gabika Weissová mala vtedy 44-rokov, robila riaditeľku Základnej školy v Radoli, jej 46-ročný manžel Koloman bol novinár. Do nemocnice ho previezli s ťažkými zraneniami, ktorým neskôr podľahol. Zostali po nich dve siroty – dievčatá. Tragédia poznačila celý ich ďalší život.
Manželia Weissovci sa v júli chystali na dovolenku, boli si vybrať peniaze. Po výbuchu boli tisíckorunáčky porozhadzované po zemi, ležali tam aj osobné veci, kabelka, cestovné pasy. Polícia mala ťažkú úlohu, keďže musela pri obhliadke zdokumentovať časti tiel. Ľudské mäso, napríklad prsty totiž našli aj na priľahlých budovách. Výbuch odhodil telefónnu búdku asi štyridsať metrov. Nálož bola kombinovaná z dvoch trhavín – danubitu a plastickej trhaviny, a vážila takmer štyri a pol kila. Páchatelia tohto hrozného činu ju zakopali pod zem a odpálili diaľkovým vysielačom. V okolí bolo zhruba pätnásť poškodených motorových vozidiel.
