Chovatelia nazývajú tieto ovce jednoducho Kentky, pretože pochádzajú z anglického grófstva Kent, ale k ich vzniku prispelo aj plemeno Leicester. Podľa slov ovčiara Tibora Martoníka z obce Brezany pri Žiline sa Kentky chovajú výlučne na mäso a čiastočne, ak je záujem, aj na vlnu. Presnejšie, ide o polojemnovlnové, dlhovlnné plemeno s kombinovanou vlnovo-mäsovou úžitkovosťou s tým, že jeho plemenná kniha bola založená v roku 1897.
Tibor Martoník z Brezian dodáva, že Kentky majú stredný až väčší telesný rámec s dobre vyvinutou hruďou a pevnou kostrou. Krátka, široká a bezrohá hlava, široký a rovný chrbát, tmavý pulec a paznechty – aj to sú charakteristické znaky týchto zvierat. Navyše, ovce sú prispôsobivé, ľahko sa aklimatizujú a dobre znášajú vlhké podmienky. Dajú sa s úspechom chovať od nížinných až po miernejšie horské oblasti. Samce dosahujú hmotnosť až 130 kilogramov.

Skúsený chovateľ zdôrazňuje, že Kentky sú mimoriadne odolné voči vysokým mrazom a pritom vôbec nepotrebujú ustajnenie, teda po celý rok sú pod holým nebom. Aj svoje mláďatá rodia nezriedka priamo do snehu, no vďaka materským vlastnostiam a mliekovosti bahníc nedochádza k úhynu jahniat. Ich strava je tradičná, voda a kvalitná soľ, v lete čerstvá pastva a v zime seno. Pritom sú schopné zužitkovať i menej kvalitné porasty. Farmár Martoník však odporúča v extrémnych podmienkach dopĺňať stravu suchým pečivom. Na druhej strane, môže byť problémom príliš kvalitné krmivo, po ňom totiž ovce neprimerane tlstnú. A na záver ešte dve zaujímavé vlastnosti, ktorými sa ovce plemena Kent vyznačujú. Sú mierne, pokojné a ochotné spolupracovať s tým, že ruja je striktne sezónna. Takže barany, okrem výnimiek, sa môžu až do augusta pásť so stádom. Nuž a ďalším pozitívom týchto ovečiek je ich odolnosť voči nákazlivej hnilobe paznechtov a endoparazitom.