Čadca sa v posledných rokoch stabilizovala v tretej lige a v prebiehajúcej sezóne je v tabuľke na siedmom mieste. Výkonmi jej výrazne pomáha Tomáš Tlelka, ktorý sa dočkal významného ocenenia, keď sa dvakrát po sebe stal členom Jedenástky roka Stredoslovenského futbalového zväzu.
Druhýkrát v kariére ste sa stali členom Jedenástky roka SsFZ. Teší vás toto ocenenie?
– Samozrejme, takéto ocenenie určite poteší každého športovca. Je to také zadosťučinenie za moju robotu.
V minulotýždňovom vyjadrení ste spomínali, že vás to pomerne prekvapilo. Neboli teda vaše výkony v uplynulom roku úplne podľa vašich predstáv?
– Ocenenie ma naozaj prekvapilo, nakoľko som bol na jar zranený a moc zápasov som neodohral. Čo sa týka výkonov, nerád by som sa hodnotil sám, na to sú tréneri. Ale asi boli celkom dobré, keď ma zaradili do Jedenástky roka SsFZ. Samozrejme, vždy je čo zlepšovať.
Spomínate si na nejaký zápas, v ktorom ste podali najlepší výkon?
– Aj pri tejto otázke by som sa nerád hodnotil, je to skôr vec trénera. Dobre sa mi však hralo v pohári s Trebišovom, kde som dal aj gól. Žiaľ, prehrali sme a do ďalšej fázy turnaja postúpil súper. Naopak, neteší ma môj výkon v prvom jarnom zápase proti Námestovu. Nepremenil som penaltu a prehrali sme tak doma 1:0.
Ste kapitánom FK Čadca, v jedenástke roka SsFZ ste sa ocitli druhýkrát v rade. Tréner Pavol Strapáč, ale aj tréneri, ktorí Čadcu viedli predtým, spomínali, že máte na vyššiu súťaž. Nechceli by ste zamieriť vyššie?
– Momentálne nad tým nerozmýšľam. Nie je to jednoduché, aj v prvoligových a druholigových kluboch sú problémy. Celkovo je to ťažké, nie som profesionál, popri futbale pracujem, a tak by to bolo vo vyššej lige o to ťažšie. Ak by však prišla nejaká zaujímavá ponuka, porozmýšľal by som, no teraz to naozaj neriešim.
Vráťme sa k vašim futbalovým začiatkom. Kedy a kde ste začínali s futbalom?
– S futbalom som, ako každý chalan, začínal s partiou a mojím bratom pred panelákom. Neskôr som sa prihlásil do FK Čadca, kde som prežil žiacke kategórie, pol roka som tu hrával aj za dorast. Potom som šiel do žilinského dorastu, odtiaľ som prestúpil do Podbrezovej, kde som hrával za dorast a za mužov. So Žilinou sme zažili pekné obdobie, keď sme na halových majstrovstvách Slovenska skončili raz na druhom a raz na treťom mieste. V lige sme okupovali stred tabuľky.
Pamätáte si na mládežnícke časy?
– Áno, spomínam na ne veľmi rád... V žiackych časoch sme tvorili dobrú partiu, pravidelne sme sa umiestňovali na vrchných priečkach tabuľky. V poslednom žiackom roku sa nám podarilo vyhrať I. ligu Stred, vďaka čomu sme postúpili na majstrovstvá Slovenska, kde sme skončili tretí. Trénoval nás Jaroslav Petrák. S chalanmi sme boli výborná partia, neskôr sa presadili aj vo veľkom futbale, či už to je Marián Jarabica, ktorý hrával v zahraničí, ale aj Miloš Riečičiar. Hrával som aj s bratom, ktorý bol od nás mladší. S Tomášom Kubicom hráme spolu za A tím dodnes, donedávna s nami hral aj Jozef Polka.
Čo pre vás celkovo znamená futbal?
– Futbal je na svete šport číslo jeden, je to fenomén, akýsi druh kultúry. Nie je to len o tom, že si idem zahrať futbal, je to aj životný štýl.
V klube FK Čadca trénujete aj deti. Ako sa cítite v úlohe trénera?
– Zo začiatku som si na to ťažko zvykal. Keď som začínal, mal som len 20 – 21 rokov. Chalani mi vykali, cítil som sa trošku divne. Som stále pri jednom ročníku, chalani ma poznajú, trénujeme, občas posrandujeme, takže myslím, že nám to celkom spolu ide.
Spolu s trénerom Kavuliakom ste pred pár rokmi zobrali jednu generáciu, ktorej sa výrazne darí. Môžu títo chlapci o pár rokov hrať s vami v A tíme, prípadne aj vyššie?
– Určite by sme boli radi, nielen ja, ale aj tréner Kavuliak, keby sa títo chlapci presadili nielen v Čadci, ale aj vo vyšších súťažiach. Práve na tom pracujeme, aby hrali aj prvú či druhú ligu. Najradšej by som bol, keby to dosiahli všetci, no je to veľmi náročné a tak ďaleko dosiahne len pár vyvolených. Samozrejme, musia na sebe tvrdo pracovať, bez toho to určite nejde.
Plánujete sa trénerskej činnosti venovať aj do budúcna?
– O tom je ešte skoro hovoriť. Neplánoval som, že vôbec začnem tak v skorom veku. Čo však bude, sa ukáže časom. Určite je to zaujímavá práca, či už pri mládeži, časom by som si vyskúšal aj staršie kategórie a keď skončím s futbalom, rád by som skúsil aj mužov. Verím, že ešte budem dlhšiu dobu hrať a ďalej sa posuniem až po skončení aktívnej kariéry.
Pomaly sa začína príprava na jarnú časť. Ako bude vyzerať tá v Čadci?
– S prípravou sme začali 13. januára. V sobotu sme hrali prvý prípravný zápas, v Námestove sme zdolali tím Hrabovky 3:1. Žiaľ, musíme trénovať na škvare, nakoľko iné plochy nemáme. Je to nevýhoda voči ostatným klubom, veď každý už má umelú trávu a nie je len u nás v Čadci. Zaspala sa doba, v 21. storočí trénovať na 15 cm snehu nie je normálne.
S akými cieľmi vstúpite do jarnej časti sezóny 2016/2017?
– Chceme sa udržať v tretej lige. Táto sezóna je veľmi náročná, nakoľko bude kvôli reorganizácii druhej ligy vypadávať viac tímov. Budúci rok bude tretia liga silnejšia, vypadnú do nej z II. ligy tímy ako Martin, Banská Bystrica, namočený je aj Žiar nad Hronom. Budeme sa snažiť podávať dobré výkony a obhájiť minimálne siedme miesto. Každé lepšie umiestnenie bude len plus.
Venujete sa vo voľnom čase aj iným športom?
V zime rád lyžujem, aj keď tento rok som sa ešte na svah nedostal. S chalanmi chodíme aj na korčule. V lete ma chytil tenis, hrávame aj pingpong, rád bicyklujem. Je toho veľa, všetko však záleží od voľného času.
Pozeráte futbal aj v televízii? Máte nejakých obľúbených hráčov či tím?
– Samozrejme. Mojím najobľúbenejším klubom je už od detstva Manchester United, pozerám takmer všetky jeho zápasy. Veľmi rád spomínam na časy, keď za United hrávali Giggs, Beckham či Scholes, boli to moji obľúbení hráči. Teraz je podľa mňa najlepším na svete Cristiano Ronaldo, i keď ten už teraz nepôsobí v Anglicku.
