KYSUCKÝ LIESKOVEC. Štyridsaťtriročný Ondrej Šulka z Kysuckého Lieskovca vysvetľuje, že sa so svojimi štvornohými zverencami nikdy nezúčastnil pretekov ako reprezentant, patrí však medzi ich organizátorov. Od roku 2012 je predsedom Slovenského klubu severských a japonských psov. Vlani dal tento klub ako jeden zo štyroch organizátorov do pohybu Majstrovstvá Európy psích záprahov na dlhé a stredné trate, rok predtým išlo zasa o Vyšehradský pohár a ďalšie preteky.
Čo sa týka regionálnych súťaží, na Veľkej Rači usporadúvajú vždy v lete veľmi „atraktívnu“ pod názvom Kysucký dogtrekking u medveďa. Trasa dlhá 15 až 35 kilometrov vedie cez oblasť Kysuckých Beskýd. Ondrej hovorí, že myšlienka dogtrekkingu je vytrvalosť a orientácia v teréne. Súťažiaci absolvuje trať so svojím psom na vodidle spolu s povinnou výbavou. Samozrejme, že v cieli sa potom podujatie nesie v duchu veselej zábavy s country pesničkami až do rána.
Možno by sa táto vášeň u elektrotechnika pracujúceho v Železniciach SR zdala prekvapivá, a mohli by ho zaujímať skôr iné „tátoše“, faktom je, že o najlepšom priateľovi človeka, vie toho neskutočne veľa.
„Pre niekoho je aljašský malamut alebo grónsky pes len „obyčajným“. Pre mňa jednoznačne predstavuje lásku k prírode,“ hovorí. Momentálne vlastní štyroch aljašských malamutov a jedného grónskeho psa.
Na margo náročnosti chovu vraví, že si vyžaduje najmä čas. „Cvičenie severana je výzvou pre vaše schopnosti. U tohto plemena je zvlášť dôležité začať s ním skoro. Treba určiť pravidlá hry a uistiť šteňa, že ste v prevahe. Napríklad, ak nechcete dospelého psa v posteli, nestrpte to ani u šteňaťa. Dôkazom vašej prevahy je to, že očakávate vždy splnenie vašej požiadavky. Ak pes zistí, že nie ste dôsledný, skôr či neskôr si navykne neposlúchať. Veci, ktoré sú roztomilé u šteňaťa, úplne inak vyznejú, keď má 40 kíl. Tento svorkovo orientovaný pes rád splní vaše požiadavky, ak ste takzvaný super-alfa, alebo alfa jedinec.“
Dozvedáme sa, že plemenu aljašský malamut sa venuje na Slovensku asi 8 chovateľov a grónskym psom dvaja. „Je dôležité nezabudnúť, že aljašský malamut či grónsky pes je takzvaný „pracovný“. Znamená to, že potrebuje niečo robiť. Zatvoriť ho na dvore, dať mu kosť a čakať, že bude šťastný, nie je najlepší nápad. Do dobrej kondície sa dostane cvičením, hraním a vybehaním, napríklad, keď idete pri ňom s bicyklom, alebo sa vyberiete na turistiku. Je výborným spoločníkom na výlety do prírody, sám si totiž môže niesť potravu aj vodu,“ hovorí.
So svojimi „psíkmi“ pomáha pri terapiách v sociálnych zariadeniach či školách, ktoré navštevujú telesne, mentálne postihnuté deti či autisti. Posledný projekt, ktorý zaujal viaceré zariadenia robili v štyroch fázach: „Prvá sa uskutočnila vlani v septembri, išlo o takzvané adaptačné obdobie. Druhá bola v októbri a niesla sa v znamení motivačného obdobia. Pes sa stal „svedkom“, ktorý si všetko všíma a sleduje. Dopracovali sme sa k zlepšeniu negatívnych postojov k práci, zvýšeniu aktivity, kreativity.
Tretia fáza stretnutí bola v novembri s názvom Ja a môj priateľ pes. Hlavným cieľom bolo viesť dieťa k uvedomeniu si, čo pre psíka urobilo (starostlivosť – hygiena, venčenie, zodpovednosť, tiež budovanie kladného vzťahu nielen k psíkovi, ale i spolužiakom – sociálnemu prostrediu, odbúraniu agresivity).
Štvrtú s názvom Zimné hry sme robili v decembri. Zamerali sme sa na pozitívne pôsobenie na psychosomatický stav dieťaťa zážitkovou formou. Išlo o stretnutia v telocvični, hry vonku, nechýbalo vozenie detí na záprahových saniach, spojené so zimnými hrami na snehu,“ vraví.
Dodáva, že títo štvornohí priatelia človeka dokážu v týchto mrazivých, zimných dňoch veľmi dobre pomôcť aj poľovníkom pri odvoze krmiva pre zvieratá.
Jeden slávny mašér z Aljašky vraj povedal, že pes neurobí nikdy chybu. A ak k nej dôjde, je to vždy chyba mašéra, pretože svojho psa na to nepripravil buď mentálne, alebo ho dostatočne necvičil. Urobí iba to, čo ho naučil. Ondrej pravdivosť týchto slov môže iba potvrdiť.





