Niekdajšia riaditeľka Kysuckého múzea v Čadci, čerstvá dôchodkyňa spolupracovala v tom čase s osvetovým strediskom na príprave Folklórneho festivalu v Ochodnici, a ja som tak popri nej mohol vhupnúť rovnými nohami do toho, čo ma v teréne v nasledujúcich rokoch čakalo.
Mnohé folklórne skupiny sa vtedy vyrovnávali s generačnými zmenami, respektíve so stratou prirodzených príležitostí na spev a zábavu, preto mnohokrát bola metodická pomoc pre ne nevyhnutná. Tu som zažil praktickú vysokú školu etnológie, cez možnosť vidieť bohatstvo znalostí pani Húšťavovej a spôsob jej komunikácie s ľuďmi, cez ktoré sa mi otvárali brány do sveta kysuckých folkloristov.
Jej priamy prístup, bez príkras, keď hneď povedala, čo si o veci myslela, pretože svojimi slovami nechcela uraziť, rešpektovali všetci – od detí až po skúsenosťami podkutých ľudí. Veci videla v súvislostiach, vždy vedela, o čom hovorí. Okrem štúdia problematiky totiž tradičný spôsob života, ktorý je podstatou folklóru, zažila v detstve aj na vlastnej koži.
Akosi prirodzene, bez dohadovania naša spolupráca pretrvala aj po ochodnickom festivale. Vždy si našla čas zájsť so mnou za folkloristami, či už bol večer, alebo sviatok, nikdy nepovedala nie. Za všetky sa mi vybavuje krásny rok 2007, keď sme v Staškove pod názvom Piesne domova pripravovali súťaž kysuckých folkloristov, z ktorej vzišli nádherné výkony. Ich vrcholom bolo víťazstvo speváčok zo Staškova na celoslovenskej prehliadke v Košiciach. Dodnes vidím úžas renomovaných porotcov nad speváckym prejavom i odevom Staškovaniek. Aj tam bola vtlačená pečať pani Húšťavovej.
Zažili sme spolu mnoho. Neskôr viedli moje kroky z Kysúc preč, ostali sme však v kontakte. Stretli sme sa pri príprave Plesu Kysučanov, kde dala dokopy nádherný program svadby z Bystrickej doliny, i pri tvorbe jej kníh Ľudový odev na Kysuciach a Rudina vo zvykoch našich predkov. Informovaný som bol aj o jej ďalších aktivitách na rôznych iných poliach, ktoré vždy spájal spoločný menovateľ – jej záujem o vec, čomu podriadila všetko ostatné.
Som len jeden z mnohých, ktorých pani Húšťavová nadchla pre to, čo robia. Na jej nezištný prístup, v ktorom sa rozdávala, by mohli spomínať ďalší a ďalší ľudia, a ešte vo väčšej miere. Na to by však vymedzený novinový priestor nestačil. Preto si všetko, čo sme s ňou prežili, uchovajme v našich srdciach. Určite nám to príde ešte mnohokrát vhod.
Autor: Tomáš Mikolaj
