Ak deti na vlastnej koži zažijú niečo zaujímavé, vytvoria sa im spomienky skutočné. O to sme sa opäť pokúsili v Mestskej knižnici KNM. A stretli sme sa opäť s pozitívnym ohlasom u žiakov 2. ročníka ZŠ Nábrežná.
Samozrejme, chcelo to aj trocha prižmúriť jedno oko u pani učiteľky Bandurovej a jedno u pani učiteľky Hruškovej. Prečo? Lebo predmetom vyučovacej hodiny strávenej v knižnici boli nielen psíkovia v literatúre, ale aj živí psí záchranári.
V prvej polovici hodiny strávenej v knižnici si deti vypočuli prezentáciu na tému: Psíky v literatúre. Tety knihovníčky ich previedli najskôr svetovou literatúrou. Deti spoznali Bieleho Tesáka, stretli sa s príbehom priateľstva medzi Belou a Sebastiánom a tiež medzi Lassie a Joeom. Druhá časť bola prispôsobená výkladu slovenskej a českej literatúry o psíkoch. Hlavnými psími hrdinami boli Dášenka, Cifra a Maxipes Fík. Keďže deti prišli do knižnice hlavne kvôli čítaniu, dostali do rúk kratučké úryvky, ktoré prečítali. A nedostali známku za čítanie, ale odmenou im bola vzácna návšteva živých psích hrdinov. Do knižnice prijal pozvanie psovod záchranár Martin Ďurnek v sprievode 3 psíkov záchranárov. Spolu so svojimi psíkmi zabezpečujú efektívnu a dobrovoľnú pomoc pri pátraní po stratených a nezvestných osobách. A zároveň pripravujú záchranárske tímy pre vyhľadávanie nezvestných osôb na ploche a zasypaných osôb v ruinách.
Psíky sa deťom predviedli v plnej paráde a ukázali im svoju poslušnosť. Na povel si sadli, ľahli, štekali a plazili sa. Na konci celej kynologickej ukážky žiakom ujo záchranár predviedol netradičné záchranárske zvieratko. Na svete vraj podobný záchranár nie je. Bolo ním prasiatko. Vďaka skvelému čuchu sa prasatá používajú na vyhľadávanie drog. Záchranár priznáva, že je to zatiaľ len experiment.
Pre žiakov ZŠ Nábrežná bolo stretnutie so psími hrdinami naozajstným zážitkom aj vďaka dobrovoľníckemu gestu psovoda záchranára Martina Ďurneka a jeho manželky Zuzany zo združenia Psovodi záchranári Žilina. Tí sa s mladými čitateľmi knižnice stretli a spestrili ich čas strávený v knižnici úplne bez nároku na odmenu. Za to sa im tety knihovníčky chcú poďakovať.
Autor: Janka Hrubá
