Čo alebo kto Vás priviedol k hudbe?
– K hudbe ma v prvom rade priviedli moji rodičia a najmä moja mama, ktorá tiež odmalička spievala. Dedko hral na heligónke. No práve toto ma priviedlo k hudbe, k sólovému spevu a k hre na klavír. Začala som chodiť k pani učiteľke Zlatici Musálkovej na hru na klavír. Pani Musálková bola neskôr riaditeľkou základnej umeleckej školy a teraz pôsobí v Prahe. Ona bola takou mojou druhou mamou v hudobnom živote. Pravidelne ju aj navštevujem.
Už dlhší čas pôsobíte v zbore Kysuca. Aké v ňom boli Vaše prvé kroky?
– Najskôr som začínala v malej Kysuci, ktorú viedol Vojtech Didi. Tam som spievala približne šesť rokov a získala som základné poznatky zborového spevu. Potom ma moja pani učiteľka Musálková priviedla do veľkého zboru medzi dospelých. Priznám sa, že som mala aj obavy, či zapadnem medzi takýchto profesionálov. Teraz spievam v zbore už 25 rokov. Pred piatimi rokmi, keď odchádzal pán dirigent Pavol Procházka, tak som na seba zobrala obrovskú zodpovednosť a stala som sa prezidentkou Miešaného speváckeho zboru Kysuca. Súbor v súčasnosti diriguje syn nášho bývalého dirigenta Ján Procházka.
Koncert MSZ Kysuca na festivale v poľskom mestečku Jastrezebie. (zdroj: ARCHÍV D.Š.)Dalo by sa porovnať, ako to vyzeralo v súbore kedysi a teraz?
– Dnes je trochu iná doba. Mladých ľudí zborový spev ako taký príliš nezaujíma. Je to pre nich skôr o populárnej hudbe, ale postupne sa nám darí prilákať aj nové tváre. Preto sa aj my snažíme robiť rôzne projekty vďaka Domu kultúry v Čadci a jeho manažérke Viere Strýčkovej. Či už sú to so štátnou operou v Banskej Bystrici alebo s Talianskom, v ktorom máme množstvo priateľských kontaktov. Náš dirigent Ján Procházka je asistentom dirigenta štátnej opery v Banskej Bystrici. Spolu s ním robíme aj rôzne podujatia, napríklad vianočné koncerty – omše a veľkonočné podujatia, koncerty s jeho zborom Coro Laudamus Piešťany. Stále treba vymýšľať niečo nové, populárne a moderné.
Hovoríte aj o známych osobnostiach. S kým sa Vám podarilo spolupracovať?
– Nedávno sme mali vianočný koncert, kde spievala Katarína Procházková, manželka nášho dirigenta. Michaela Šebestová z Bratislavy, Gustáv Beláček či Jožko Gráf, to sú veľmi známe osobnosti, s ktorými spolupracujeme. Ďalej sú to Janka Begerová a Miška Sojčáková, ktorá pôsobí v Štátnej opere v Banskej Bystrici.
Kde všade sa vám so súborom počas mnohých rokov podarilo vystúpiť?
– Za tých štyridsať rokov Kysuca prešla množstvo krajín. Spomeniem Španielsko, Anglicko, Nemecko, Francúzsko či Taliansko. Práve pri Taliansku by som sa pristavila, máme tam veľa priateľov v rámci zboru Coro Madelene, zbor z Trenta Roveretti. Tam chodievame veľakrát koncertovať. Aj tento rok nás čaká festival v meste Trento pod názvom „Corale di Trento“, ktorý sa bude konať od 13. do 17. júla. Predstavíme sa v ňom určite aj nejakými sakrálnymi piesňami či ľudovkami.
Poďakovanie patrí predovšetkým Magdaléne Hackovej, vďaka ktorej sa toto priateľstvo s talianskymi zbormi už niekoľko rokov darí úspešne na profesionálnej úrovni udržiavať. Chystáme však aj oslavy štyridsiateho výročia súboru.
Čo pripravujete v rámci spomínaného okrúhleho výročia?
– Chceme osláviť štyridsiate výročie založenia súboru veľkým koncertom. Nechceme zatiaľ príliš veľa prezrádzať, no plánujeme prekvapiť ľudí, pretože chystáme naozaj netradičný koncert. Nemalo by to byť len o Kysuci, ale malo by to byť aj o bývalých členoch súboru. Bude to aj s orchestrom. Zatiaľ nám to vychádza pravdepodobne na termín 11. novembra. No viac zatiaľ neprezradím.
Vaši žiaci dosahujú mimoriadne úspechy. Je tu aj Irina Školníková a jej vokálna skupina pri Základnej umeleckej škole M. R.Štefánika...
– S učiteľkou Irinou Školníkovu a jej dievčatami našej ZUŠ sme boli v marci v Petrohrade, kde dievčatá získali laureáta absolútneho víťaza a postúpili na svetové finále, ktoré sa uskutočnilo taktiež v Petrohrade v decembri uplynulého roka. Zo 71 účastníkov získala naša Lenka Lašová prvé miesto. Považujem to za obrovský úspech nielen našej školy, mesta Čadca, ale i celého Slovenska. Možno aj tým sa líšime od druhej umeleckej školy J. Potočára, že my sme trochu viac zameraní na populárnu hudbu a kolegovia zo školy J. Potočára sú zasa výborní vo folklóre a vo vážnej hudbe. Nie sme žiadni konkurenti škôl, ale výborne spolupracujeme a navzájom sa dopĺňame v hudobných podujatiach.
60. výročie založenia ZUŠ Potočára s riaditeľom PetromBytčánkom. (zdroj: ARCHÍV D.Š.)V hudbe a kultúre sa pohybujete už dlhé roky. Aké prostredie máme v Čadci a na Kysuciach?
– Ja som rada, že nám tu pôsobia súbory ako je Kelčovan, Kysučan, Kysucký komorný orchester, Kysuca. Myslím, že hudobnej kultúry je tu dosť, či už sú to rôzne benefičné koncerty, vianočné, veľkonočné podujatia, alebo populárna hudba. Naozaj majú veľmi dobrú úroveň.
Kde nachádzate oddych?
– Mám veľmi rada prírodu a svoju záhradku, kde trávim veľa voľného času. To je pre mňa najväčší relax.
