ČADCA. Narodil sa v Čadci (1987), kde býva. V posledný júlový deň uplynulého roka František Nehaj preplával Lamanšský prieliv v čase 15:29 hod. Je amatérskym športovcom. Popri svojom zamestnaní lekára sa venuje plávaniu a berie ho ako šport, ktorý mu pomáha utužovať zdravie.
Lamanšský prieliv je časť Atlantického oceánu, oddeľuje Veľkú Britániu a severné Francúzsko, s najväčšou hĺbkou 182 m. Nástrahou je 16-stupňová studená voda s veľkými morskými vlnami. Nebezpečné sú roje medúz s metrovými chápadlami, ktoré spôsobujú popáleniny. Počas plavby sa chránil celoplošnou vrstvou vazelíny. Problémom bolo tiež množstvo námorných lodí, ktoré ho nútili za pomoci lodivoda meniť smer plavby a vyhýbať sa vlnobitiu.
Čítajte: Kysučan dosiahol obrovský úspech!
Od roku 1875 kanál prekonalo 1 365 sólo plavcov a 680 štafetových tímov. Prvým plavcom bol Angličan Matthew Webb, ktorý ho preplával za 21:45 hod. (1875). Najrýchlejším plavcom je Austrálčan Trent Grimsey v roku 2012 v čase 6:55.
František Nehaj je piatym plavcom zo Slovenska, ktorý preplával Lamanšský prieliv. Pre počasie a iné nástrahy preplával namiesto 34 km až 48 km.
Príprava na preplávanie
Preplávať prieliv sa nedá iba tak. Žiadosť o preplávanie musel podať v roku 2014. Okrem toho, musel si zabezpečiť certifikovaného lodivoda, ktorého cena je 3-tisíc eur, nepočítajúc pobytové náklady pre ľudí, ktorí ho sprevádzali, potom čakať na voľný termín a trénovať. Dva roky po práci plával 100 km mesačne, každý deň sa sprchoval v chladnej vode, otužoval sa s ľadovými medveďmi, trénoval v jazerách a priehradách.
Na záver musel absolvovať tvrdý test odolnosti, kedy šesť hodín minimálne rok pred preplávaním musel stráviť v chladnej vode pod 15 stupňov, na čo musel mať svedkov. Dôvodom je, že počasie v Lamanšskom prielive je nestabilné, nikdy sa nevie, či plavec bude plávať desať alebo dvadsať hodín. Aj tu platilo: „Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“.
Čo bolo najťažšie?
Bolesť, ktorú pociťoval počas plavby, prekonával vidinou športového úspechu, ktorý rástol úmerne tomu, ako sa blížil k francúzskemu brehu. Počas plávania uvažoval o zmysle svojho snaženia, či to, čo robí, má zmysel. Pomohla mu overená pravda jeho otca: „Ak nevládzeš a myslíš si, že si úplne vyčerpaný, si len v polovici svojich skutočných síl.“
V duchu si pripomínal, že vrátiť sa je nemožné, jedine ak by ho nasilu vylovili z oceánu. Veľkým povzbudením bola jeho priateľka Marianna, ktorá mala zhodou okolností v ten deň narodeniny a slová „poď, poď, poď“ boli najúčinnejším elixírom jeho plavby.
Zlomovým okamihom plavby bolo, keď lodivod vyhodnotil situáciu ako rizikovú. Odporučil mu vrátiť sa, ako to urobili dve lode pred nimi, alebo zrýchliť plávanie. Rozhodol sa zrýchliť, aj napriek bolesti sa to vyplatilo.
Pil teplý čaj
Na jedlo mal počas plavby vždy iba 30 sekúnd, aby ho silný prúd nezaniesol ďaleko mimo vytýčenej trasy. Pil teplý čaj, coca colu kvôli energii, jedol banány, piškóty a energetické tyčinky.
Plavecký Olymp
Preplávať Lamanšský prieliv je plavecká lotéria. Podarilo sa to iba polovici plavcov, ktorí sa ho pokúsili zdolať. Mal šťastie, že mu bolo dopriate v cieli dotknúť sa pobrežného brala, čím splnil poslednú podmienku, aby získal certifikát o preplávaní prielivu.
Dotykom brala na okamih pocítil šťastie. Čím viac sa vzďaľoval od svojho plaveckého Olympu, sila zážitku vzrastala a bola úmerná sile okamihu pri dohmate.
To isté si mohlo povedať 1 365 plavcov, ktorí zdolali Lamanšský prieliv. Potom prišiel hlad, k tomu ešte soľou rozožratý jazyk a vtedy bol croissant s džemom a vodou tým najsladším jedlom v jeho živote. ⋌(JM)
