ČADCA. Súčasné pečenie šišiek a čaj s rumom je síce výdobytok modernejšej doby, faktom je, že obyvatelia regiónu veľmi radi skĺbia dobré a chutné s tradíciou.
Turoňa si spájali s rohatou kozou
Kysučania sa každoročne tešia na fašiangy, ktoré žiaľ, končia. Dnes vyrazí do čadčianskych ulíc turoň so svojím sprievodom. Turoň je zvieracia maska pôvodne vychádzajúca z tura, teda zvieraťa, ktoré sa v dávnej minulosti uctievalo ako symbol plodnosti a sily. Tur však u nás nežije už viac ako tri storočia. Preto si ho dnes častokrát spájajú s kozou s rohmi.
Sprievod rozveselí ľudí v uliciach
Múzejníci už niekoľko rokov pripravujú pre širokú verejnosť pri príležitostí končiaceho sa fašiangového obdobia sprievod mestom. Nebude chýbať už spomínaný turoň a rôzne iné fašiangové masky v podaní členov Folklórnej skupiny zo Zborova nad Bystricou.
„Sprievod začína dnes o 14.hodine pred Kysuckým múzeom v Čadci, pôjde smerom k obchodnému domu Tempo, cez Matičné námestie, pokračovať bude ku Kysuckej knižnici cez Palárikovu ulicu k mestskému úradu a svoje účinkovanie ukončí opäť pred Kysuckým múzeom,“ informuje pracovníčka múzea Darina Hnidková. Na podujatie srdečne pozýva Žilinský samosprávny kraj a Kysucké múzeum v Čadci. „Skôr narodeným ponúkame spomienky na mladé časy a mladým zoznámenie sa s ľudovými tradíciami,“ pozýva Hnidková.
Slaninu si odkladali na liečenie
Zároveň približuje kúsok z histórie: „Pred Popolcovou stredou sa od nedele obeda tancovalo do utorka polnoci. Zábavy sa konali v miestnych krčmách. Muziku platil krčmár, nakoľko mal z toho zisk.“ Ako ďalej vraví, celodenné tancovanie sa striedalo s jedením. Každý priniesol niečo na občerstvenie. Gazdiné si odskočili domov obriadiť dobytok a opäť pokračovali v radovánkach. „Na túto zábavu chodievali radi staré gazdiné, ktoré tancovali naširoko cez celú krčmu od kúta do kúta, aby sa im urodil ľan a natkali z neho široké kusy plátna. Na fašiangový utorok sa varila kapusta so slaninou. Slanina sa volala „ ftorková šprka“. Kapusta sa zjedla, slaninu si odkladali na liečenie. Prikladali ju počas roka na rany, potierali vyrážky (humporu – ekzém) a podobne,“ vraví. Dodáva, že počas utorka gazdiné vyvárali hrnce od mastnoty, v ktorých počas roka varili, lebo od stredy, kedy začal štyridsaťdňový pôst sa používal na varenie len ľanový olej.
V minulosti sa nazývali „mjasopust“
Fašiangy neodmysliteľne patria k zimnému obdobiu. V 9. storočí sa používal termín „mjasopust“. V susedných Čechách sa zachoval ako „masopust“, no u nás sa začal pre toto obdobie používať nemecký výraz fašang, fašiangy. Od Veľkej noci závisí ich záver - končia sa 40 dní pred ňou. Fašiangové kratochvíle mali rôzne podoby na dedinách i v mestách. V tomto čase končili priadky, za nimi nasledovalo tkanie, uzatváralo sa aj mnoho sobášov.
(zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)
