RADOĽA. Pôda v Radoli dýcha históriou. Vykopávky na Koscelisku budú pokračovať už šiesty rok. Viac ako tritisíc rokov trvajúce osídlenie tam zanechalo stopy. Toto miesto patrí k najzaujímavejším na Kysuciach.
Objavili bronzové šperky
Vlaňajší rok bol pre archeológov i pracovníkov Kysuckého múzea mimoriadne úspešný. Podarilo sa im objaviť lužickú mohylu so zvyškami urny, ktorá obsahovala spálené kosti a bronzové šperky. Našla sa mohyla spred 3 300 rokov. Na vrchole predpokladaného valu odkryli súvislú vrstvu kameňov.
„Súčasný zachytený kamenný oblúk sme identifikovali ako časť kamenného venca lužickej kultúry. V jeho vnútornej ploche sme na štyroch miestach odkryli torzá lužických nádobiek,“ hovorí riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský.
Po odstránení kontrolného bloku vo vnútri objavili hrob so zachovanou urnou. Tá bola položená na plochých kameňoch, obložená bola ďalšími a aj jej ústie vypĺňali o niečo menšie kamene. Tesne vedľa urny ležala menšia nádobka (išlo len o torzo), v urne boli medzi spálenými kosťami dve bronzové ozdoby. Mohylu zatiaľ datujú približne ku koncu strednej doby bronzovej.
Koscelisko patrí k starým lužickým pohrebiskám
Aj keď sa už v minulosti podarilo odkryť na Koscelisku tri lužické hroby, tento bol zrejme najvýznamnejší. Ide o takzvaný „skrinkový“ s bronzovými ozdobami. Krúžok a náramok môžu svedčiť o tom, že v ňom pochovali ženu. Keďže išlo o skrinkový hrob v celej mohyle, je pravdepodobné, že to bola významnejšia osoba. Podľa tvaru urny možno objav datovať na záver strednej a začiatok mladšej doby bronzovej, teda okolo roku 1300 pred Kristom.
„Je zrejme, že Koscelisko patrí k pomerne starým lužickým pohrebiskám. Aktuálny objav jednoznačne potvrdil existenciu mohýl na Kysuciach. Výskum v Radoli bude naďalej pokračovať, keďže v tritisíc rokov starej histórii tam určite bude stále čo objavovať,“ dodal riaditeľ.
Zrejme išlo o ľudí z nižších vrstiev
Po starších výskumoch Antona Petrovského Šichmana, ktorý v roku 1956 odkryl v Radoli ruiny kostola, a Marcely Ďurišovej, ktorá v roku 1990 skúmala stredoveký cintorín, rozprestierajúci sa okolo kostola, v dvoch sezónach (2012 – 2013) odkryli archeológovia, pracovníci múzea a ďalší spolupracovníci takmer celý pôdorys kostola. Dohromady počas troch výskumov odkryli 42 hrobov – 14 v interiéri kostola, 28 na cintoríne.
V roku 2013 objavili aj kostnicu. Tá slúžila na uloženie kostí z poškodených hrobov. Nálezy sa našli len v niektorých. Išlo o drobné ozdoby – prstene, spony, v dvoch boli mince. V jednom bola minca pod ľavou nohou, v druhom ležala na panvovej kosti. Antropologický rozbor pri niektorých kostrách ukázal, že išlo o ľudí, ktorí vraj počas života vykonávali namáhavú fyzickú činnosť. Pri jednom dieťati sa preukázala podvýživa, predpokladajú preto, že mohlo ísť o ľudí z nižších spoločenských vrstiev.
Vlaňajší rok bol pre archeológov i pracovníkov Kysuckého múzea mimoriadne úspešný. (zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)
(zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)NÁJDENÉ MINCE NA KOSCELISKU
Išlo o parvy Žigmunda Luxemburského, vyrazené v období 1387 – 1427. Sú to zatiaľ najstaršie stredoveké mince, nájdené na Kysuciach. V čase razby sa označovali ako denarius parvus, čiže krátky denár, z toho sa odvodil dnešný názov parvy. Tie z Radole sú základnou formou parvov s písmenami SVR (Sigismundus vngarie rex) s kombináciou arpádovských brvien a brandeburských orlíc, teda typ Huszár. Datovať ich možno len rámcovo do obdobia 1384 – 1427. Razili sa zo striebornomedenej zmesi, takže by to mali byť originály a nie bratrícke falzá, razené v 50. – 60. rokoch 15. storočia.
ARCHEOLOGIČKA KYSUCKÉHO MÚZEA DANKA MAJERČÍKOVÁ
