Kam ste cestovali naposledy?
– Naposledy som strávil tri týždne v Strednej Amerike. Letel som najskôr do Salvadoru. Mal som vždy sen vidieť Nikaraguu. Ide o bývalý komunistický štát, chodí tam málo turistov, je tam lacno a majú tam krásnu prírodu. Cestu však bolo treba dopredu pripraviť a naplánovať. Predsa len, neletel som do Chorvátska či Francúzska.
Čo všetko obsahovali prípravy na trojtýždňový pobyt v Nikaragui?
– Nikaragua je v podstate rozvojový štát. Vždy, keď niekam letím, tak si o tom štáte dopredu niečo naštudujem. Ak už však ide o samotnú prípravu na cestu, ide o veľmi krátky čas. Väčšinou lietam do teplých krajín, kde sa chodí v sandáloch. Takže, aj keď tam letím v zime, idem do tepla a chcem si tam oddýchnuť a vidieť najmä prírodu. Čo sa týka Nikaragui, mohol som sa tam dostať tak, že by som priletel najskôr do Panamy alebo do Salvadoru. Zvolil som druhú možnosť a cez Honduras som sa dostal do cieľa. Keďže som v zamestnaní, mám nárok na päť týždňov dovolenky. Zvyknem si zobrať dva týždne voľna v lete a tri v zime. V zime lietam tradične do teplých krajín. Ak by som sa ešte vrátil k prípravám ciest, kupujem si knihy Lonely Planet, kde je dopodrobna opísané všetko, čo k cestám potrebujem.
Keď sa dostanete do cieľa, ako si napríklad zaobstarávate ubytovanie či stravu?
– Na ubytovanie nevyužívam drahé hotely. Niekedy si objednávam ubytovanie dopredu, no iba ak ide o vrchol sezóny a viem, že budú hotely plné. No ak ide o obdobie mimo sezóny, tak si ubytovanie riešim na mieste. No ide o pomerne jednoduchú vec. Najmä v štátoch, kam cestujem, nie je extrémne draho. Ak by som cestoval napríklad po západnej Európe či po USA, tak by to stálo úplne iné peniaze.
Ak by ste to mohli porovnať, koľko vás stála strava a ubytovanie v Nikaragui?
– Povedal by som to asi takto. Za päťdesiat amerických dolárov dokážete cestovať po väčšine týchto štátov. V Nikaragui potrebujete tak desať až dvadsať dolárov na ubytovanie na deň a ďalších dvadsať dolárov na ďalšie výdavky. No ak chcete ísť na výlety a vidieť ťažšie dostupné miesta, stojí to viac.
Čo pre vás samotné cestovanie znamená?
– Cestovanie pre mňa znamená veľa vecí, okrem toho, že zmením klímu a prostredie. A zmenia sa hlavne ľudia. Cestovanie je hlavne o ľuďoch. V médiách sa šíri to, akí sú tam nebezpeční, no pravda je taká, že obyčajní ľudia ako my sú úplne oukej.
Koľko krajín už máte precestovaných?
– Úplne presné číslo neviem, ale bude to okolo šesťdesiatpäť krajín.
To už je pekné číslo. A kde sa vám najviac páčilo?
– Asi by som si nevedel spomenúť iba jednu krajinu. Je ich viac. Napríklad Vietnam je veľmi pekný. Išiel by som ešte raz do Čile, Argentíny. Keď cestujem, tak zväčša tam, kde som ešte nebol. Toto boli krajiny, kde by som sa však ešte niekedy chcel vrátiť.
Vaša najbližšia cesta bude kam?
– V júni letím na Martinik v Karibiku. A v zime plánujem precestovať Kolumbiu a Holandské Antily. Práve americký kontinent by som chcel precestovať viac, pretože som tam zatiaľ bol len dvakrát. No do dlhšieho časového horizontu by som chcel cestovať aj po Afrike. Tam to mám veľmi rád.
Koľko afrických krajín ste už precestovali?
– Tých už bolo veľa. Bol som kedysi v Maroku. Je to veľmi zaujímavý štát s krásnou prírodou a nádhernými horami. Ide aj o cenovo veľmi dostupnú destináciu. Letenku zoženiete za tristo eur a môžete sa kúpať v Atlantiku. Ale aby som sa vrátil k počtu afrických krajín, ktoré som prešiel, tak ich bolo asi desať až pätnásť. Napríklad taká Rwanda je naozaj nádherná krajina, no to už je, povedal by som, pre bohatých. Lieta tam už menej lietadiel, to znamená, že aj letenka je výrazne drahšia. V Afrike je to tak, že všetky veci pre turistov sú dosť drahé. Najmä ak sa chcete pozrieť do národných parkov. Ide o veľmi nákladné záležitosti. No Afrika je naozaj veľmi rozmanitá. Medzi západom a východom je obrovský rozdiel. Úplne iná je Keňa, Tanzánia či Mozambik a Sierra Leone, Ghana či Togo. Hlavne západ Afriky je veľmi drahý. Veľmi sa mi páčila Ghana, aj jej obyvateľstvo. Celkovo je to veľmi bezpečná krajina. V Afrike by som chcel vidieť Botswanu, Namíbiu, Malawi, Burkina Faso a celkovo plánujem ešte veľa cestovať po tomto kontinente.
Čo považujete za najväčší problém pri cestovaní?
– Budú to asi víza a ich získanie. Napríklad do Ghany som musel ísť pre ne do Prahy. Inokedy musíte cestovať na ambasády do Viedne. Je to dosť otravná záležitosť. Chcel by som vidieť veľa krajín, no nemám na to čas, keďže som v práci. Keď si vybavujete víza, tak sa vám aj samotná cesta predraží. Musíte ísť napríklad dvakrát do Viedne. Necháte tam pas s fotkou a počkáte si niekde dva týždne, niekde vybavíte víza na počkanie. To, že víza stoja ďalšie financie, je jasné. Celkovo považujem víza za zbytočnú byrokraciu. Chodenie po ambasádach ma vyslovene otravuje.
Navštívili ste aj Sýriu, v ktorej v súčasnosti prebieha vojnový konflikt...
– V Sýrii som bol ešte asi pred desiatimi rokmi. A videl som veľa zo Stredného východu. No bol som tam ešte v pomerne dobrých časoch. Prešiel som Kirgizsko, Turkménsko, Irán, Turecko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Arménsko, Sýriu, Libanon, Jordánsko, Kurdský Irak, Jemen, Katar, Bahrajn, Spojené arabské emiráty, Egypt, Etiópiu. Čo sa týka Sýrie, tak ja som chcel vtedy vidieť najmä Libanon, napríklad mesto Baalbek, zo staroveku známe ako Heliopolis. Tiež som chcel vidieť Krak des Chevalliers v Sýrii, jeden z najzachovalejších križiackych hradov v Sýrii. Obidve tieto pamiatky sú zapísané na zozname svetového dedičstva Unesco. Letel som do Damašku. Pred vojnou to bolo nádherné mesto, aj keď ja skôr cestujem po menších mestách. Bol som na juhu v meste Bosra, na severe v Aleppe a na východe v Deair –Az-zur, plus Palmíre. Sýria bola pred vojnou normálne fungujúcim štátom zhruba na úrovni komunistického Československa. S tým, že tam fungovala obrovská propaganda. Všade som videl fotografie Bašára Asada s otvorenými rukami. Aj som sa pýtal ľudí na ich názory. Aj o tom je cestovanie. I keď pravidlo číslo jedna pre cestovateľov: „Nerozprávaj sa zbytočne s ľuďmi o politike na Strednom východe.“ Vyhýbam sa tomu, no niekedy sa stane. Už vtedy tam nemali radi Asada. Ľudia celkovo nemajú radi diktatúru.
Vráťme sa ešte späť k cestám po Strednom východe...
– Neskôr som bol v Bejrúte, hlavnom meste Libanonu. Ide o veľmi vyspelé a bohaté mesto. V Libanone som navštívil aj mestá Sidón a Tyré. Hlavne som videl obrovský jaskynný komplex Džajta, ktorý leží asi 18 kilometrov od Bejrútu. Libanon som prešiel po pobreží aj po vnútrozemí. Celkovo ide o vyspelý, no aj drahý štát.
Stala sa vám počas ciest aj nejaká nepríjemná udalosť?
– V Kirgizsku mi ukradli pas, to bolo dosť nepríjemné. A narobilo mi to dosť problémov. Musel som to riešiť cez internet a telefonicky.
V pase alebo v pasoch už máte asi dosť víz a pečiatok. Robili vám niekedy problémy pri prechode hranicami?
– Takéto problémy som, našťastie, nemal. Keď už máte razítok v pase veľa, treba ho odovzdať. Nerobí to dobrý dojem. Ja som ich už vymenil niekoľko.
Už ste navštívili množstvo krajín. V ktorej z nich by ste si vedeli predstaviť život?
– Asi by to bola Argentína. Sú tam veľmi dobré klimatické podmienky, je tam bezpečne. Alebo by to bol niektorý zo štátov v Strednej Amerike. Napríklad Belize.
Aký štát z exotiky by ste poradili tým, ktorí sa chystajú na dovolenku a chceli by cestovať aj lacno?
– V Ázii je lacno. Letenku zoženiete aj za 500 eur. Napríklad Laos je nádherná krajina, do ktorej nechodí priveľa turistov. Možno by som si pre život vybral aj Vietnam. Tú krajinu tiež odporúčam. Aj Kirgizsko začína byť veľmi zaujímavou destináciou. Tiež sa tam dá zohnať veľmi lacná letenka.
Spomínate letenky. V akom časovom predstihu si ich objednávate?
– Ak je to možné, tak si zvyknem letenky objednať aj pol roka dopredu. Je to lacnejšie.
Lietate sám?
– Z Čadce sám, prípadne s nejakým kamarátom. No poznám množstvo ľudí z celého sveta, či už veľa Dánov, Francúzov, Nemcov, Španielov, Holanďanov, Talianov. Stretávame sa po cestách.
Asi vám už ostáva málo voľného času, no ako ho trávite?
– Dlhé roky pracujem v energetike. Je to dosť zložitá práca. No keď som doma, zájdem si posedieť s kamarátmi. Veľa jazdím na bicykli, plávam, chodím do sauny. Aj pri mojich cestách si prenajímam bicykel a napríklad aj v Kambodži som najazdil množstvo kilometrov aj za chrámovým komplexom Angkór Vat, ktorý je symbolom tejto krajiny. Niekedy najazdím za dva dni aj 200 kilometrov.
