V minulosti to mal učiteľský stav jednoduchšie. Vyslal žiakov na pochôdzky pre prilepšenie. Dialo sa to práve na Gregora 12. marca. Sviatok Gregora sa totiž spájal s učiteľským stavom. Tieto sprievody sa nazývali gregorácie a predchádzali im rímske slávnostné sprievody učiteľov a žiakov, ktoré sa konali od 9. do 13. marca na počesť bohyne múdrosti Minervy.
Roku 830 pápež Gregor IV. rozhodol, že tieto slávnosti budú venované Gregorovi Veľkému, zakladateľovi speváckeho učilišťa v Ríme a podporovateľovi škôl. Gregorácie boli rozšírené najmä v nemeckých krajinách - žiaci sa preobliekali za svätcov, príslušníkov stavov a chodili po domoch s nacvičenými hrami, ktorými pobádali rodičov k tomu, aby posielali deti do školy.
Výsadu chodiť v sprievode mali zväčša dobrí žiaci. Spievali napríklad: „Soli, soli, po poli. Dajte chlapca do školy, bude z neho muž hodný a pán páter pobožný. Dáme my mu na bok šabličku a na zadok prútenú metličku, kukučku, kukučku v červenom klobúčku“.
Za svoje vystúpenia dostali žiaci vajíčka či peniaze. Niekde nosili dva koše -jeden pre učiteľa, jeden pre seba. Ak nezbierali pre seba, učiteľ nádielky podelil, alebo ich učiteľova žena pohostila hojnými porciami praženice.
