Článok pokračuje pod video reklamou
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Mesto už viac rokov trápi pretrvávajúci problém týkajúci sa nedostatku bytov. Spôsobil ho zablokovaný územný rozvoj mesta z dôvodu plánovanej vodnej cesty. V roku 2014 sa podarilo dosiahnuť v rokovaní s vládou zmenu trasy, a tým aj odblokovanie väčšej časti územia pre výstavbu.
Problém vyriešilo Kysucké Nové Mesto po dohovore s ministerstvom dopravy. Ide o zmenu trasy vodného kanála, ktorý pôvodne uhlopriečne pretínal dotknuté územie, určené pre hromadnú bytovú výstavbu. Dosiahlo sa tak uvoľnenie približne 80 % dotknutého územia.
Byt pridelia vtedy, keď ho niekto uvoľní
„Mesto v súčasnosti neuvažuje s výstavbou bytov vo vlastnej réžii z dôvodu, že nemá k dispozícii potrebné pozemky. Podporujeme však ich výstavbu formou nadstavieb jestvujúcich bytových domov, tiež prestavby nevyužitých objektov, medzi ktoré patrila napríklad bývalá budova okresného úradu. Tieto byty však stavajú súkromní investori,“ informuje primátor Kysuckého Nového Mesta Ján Hartel.
V súčasnosti mesto eviduje 27 žiadostí. „Domnievame sa, že toto číslo nezodpovedá skutočnej potrebe. Je to skôr dôsledok toho, že nemôžeme uspokojiť žiadateľov. Prideliť byt môžeme len vtedy, keď sa nejaký uvoľní, o čom ich pri predkladaní žiadostí informujeme,“ vysvetľuje primátor. V meste sú podľa jeho slov v rámci vlastného územného plánu možnosti ďalšej hromadnej bytovej výstavby v severovýchodnej časti oproti jestvujúcemu sídlisku Kamence. Jej spustenie však obmedzuje potrebná príprava majetkovo-právneho vysporiadania pozemkov pre tento účel.
Obidve strany zostali nemilo prekvapené
Kysucké Nové Mesto neustále žiadalo prehodnotiť zámer budovania koridoru, prepájajúceho Vážsku s Oderskou vodnou cestou. Podľa pôvodného zámeru by sa totiž musela zbúrať v meste minimálne tretina jestvujúcej zástavby vrátane dvoch veľkých škôl.
Mesto malo na rozvoj bytovej výstavby a príslušnej infraštruktúry jedinú rezervu – nezastavané územie v severozápadnej časti mesta. V roku 2009 vyhlásilo na jej zástavbu verejnú súťaž a mestské zastupiteľstvo schválilo víťaznú štúdiu, ktorá uvažovala s výstavbou približne 600 bytov a potrebnou infraštruktúrou, vrátane veľkej obchodnej jednotky a parkoviska. Víťazná developerská firma začala vykupovať pozemky a pripravovať potrebnú dokumentáciu pre výstavbu prvých 120 bytov. Po čase však zistila, že v dokumentácii pripravovanej diaľnice D3 je zakreslený aj návrh vodného kanála, ktorý by mal prepájať Vážsku a Oderskú vodnú cestu. V zmysle tohto návrhu kanál naprieč pretínal dotknuté územie, určené na bytovú výstavbu. Táto skutočnosť zaskočila nielen developera a zároveň investora, ale aj mesto.
Na základe opakujúcich sa interpelácií mesto až v roku 2014 dosiahlo, že ministerstvo výstavby zadalo Hydropojektu Bratislava vypracovať štúdiu pre trasovanie kanála, ktorá vymedzuje jeho trasu tak, aby čo najmenej obmedzovala územný rozvoj mesta.
