Ide o kolekciu starých, takzvaných LP platní s jazzovou hudbou. Získala ju rodina Málikovcov od známeho českého publicistu, recenzenta, producenta či organizátora jazzového života Antonína Matznera, ktorý sa zúčastnil aj na žilinskej vernisáži. Nechýbali ani hudobníci – trúbkar Lukáš Oravec a klavirista Ľudovít Kotlár.
Matzner tvrdí, že gramofónová platňa preňho a jeho generáciu predstavovala priezor, ktorým dovidel až za horizont ostnatých drôtov, ktoré oddeľovali svet od toho, kde žili jeho idoly. V súvislosti s tým spomína na bratislavský hotel Devín: „Správa o tom, že sa tam hrá výborný moderný jazz sa rýchlo rozšírila a do Bratislavy začali chodiť aj českí jazzoví nadšenci. Po historickej návšteve neworleanského rodáka a Armstrongovho spoluhráča Edmonda Halla sa v roku 1964 stali prvou lastovičkou pražské jazzové festivaly. Vďaka nim sme mohli aspoň raz v roku vidieť a počuť na vlastné uši skutočných jazzmanov, ktorých sme dovtedy poznali iba z gramofónových platní.“
V žilinskej minigalérii SOHO si hudobní priaznivci môžu pozrieť nevšednú výstavu. (zdroj: MM)Na margo historickej Matznerovej zbierky tzv. dlhohrajúcich platní sa vyjadril aj jeho dlhoročný priateľ, fotograf a žilinský jazzový mág Ivan Kelly Köhler: „Náš jazz pre mňa i Tonyho tu zostal nielen ako hudba, ale aj ako spoločný jav. Jazzová diskografia je pre nás trvalou hodnotou a v hudbe, ktorá je produktom 20. storočia, to platí vo zvýšenej miere. V minulých mesiacoch došlo ku kurióznej zmene, bohatý archív Antonína Matznera zmenil majiteľa. Rodina Málikovcov je však dostatočnou zárukou, že unikátna jazzová diskografia je v dobrých rukách.“
A na záver ešte jedna nostalgická spomienka Antonína Matznera: „Naše bytové dostaveníčka, kde sme si gramofónové platne spoločne prehrávali, boli oveľa príťažlivejšou zábavou než verejné tanečné zábavy s primitívnou pop-music. Mladí ľudia, ktorí takými sedánkami prešli, na ne dodnes spomínajú s príjemnou nostalgiou a hudba nejednej z týchto starých dlhohrajúcich platní im natrvalo zostala v pamäti.“
