Štvrtok, 17. august, 2017 | Meniny má Milica
Pridajte si svoje mesto

Škaredú Morenu dnes zhodia z mosta

Kysuckí múzejníci budú dnes vynášať Morenu, ktorá svoju púť ukončí v rieke Kysuca. Aj takýmto spôsobom chcú priblížiť zvyky a tradície veľkonočného obdobia.

Tradíciu vynášania Moreny zachovávajú aj kysuckí múzejníci.(Zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)

ČADCA. Veľkonočné sviatky majú na Kysuciach svoju tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz. Niektoré zanikli a prezentujú ich vo svojich programoch len folklórne skupiny a súbory.

Jeden z najarchaickejších, ktorý sa v minulosti robil, bolo podľa múzejníkov vynášanie Moreny. Konal sa koncom zimy a vyjadroval túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé slnečné lúče. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Tým pripisovali aj striedanie ročných období. Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k vode. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky.

Vynášali ju „moreňárky“

Na Smrtnú nedeľu, dva týždne pred Veľkou nocou, vynášali dievky „moreňárky" spomínanú Morenu - symbol zimy a chorôb. Mohli to byť len slobodné, ktoré museli mať rovnaké oblečenie. Na hlave mali šatku, na pleciach prestieradlo, pod ním košieľku a oplecko, všetko biele. Čiernej farby bola len „zápona“. Morena bola na žrdi vytvorená figurína v ženských šatách, vypchatá slamou a machom, ktorú pripravovali dievky väčšinou tajne. Odev na ňu dávali najmä choré ženy, ktoré verili, že s ňou vynesú preč aj ich choroby.

Pred obchôdzkou museli získať povolenie od farára a richtára. Skoro ráno pri východe slnka zaniesli Morenu štyri dievky k potoku, kde ju umyli. Aj ony sa poumývali v tečúcej vode. Potom ju nosili po dedine a pred každým domom zaspievali pieseň „Poďakujme Pánu Bohu." Domáci ich za to obdarovali vajíčkami, ovsom alebo peniazmi. Morene sa nesmel nikto posmievať, lebo sa verilo, že ten, kto tak urobí, ochorie. Pri obchôdzke ju nesmeli obrátiť tvárou ku dvoru, lebo by v ňom ľudia ochoreli.

„Táto obchôdzka sa v ľudovom prostredí Kysúc zachovávala v podstate ako živý zvyk či rituál súvisiaci s koncom moci zimy ešte po polovici 20. storočia. Zimu, tak ako všetky ročné obdobia, si naši slovanskí predkovia spájali s božstvami, nadprirodzenými a démonickými bytosťami, ktoré vplývali na ich život,“ vysvetľuje etnograf Pavol Markech z Kysuckého múzea v Čadci.

Ako vraví, ľudia verili, že sú takisto súčasťou prírody, ktorá ich obklopovala a od ktorej boli hospodáriaci Slovania plne závislí. Do tohto duchovného sveta patrila aj Morena – staroslovanská bohyňa zimy, smrti a noci. Stelesňovala predovšetkým negatívne atribúty zimy. Tá bývala krutá, spájala sa so smrťou a bola skúškou prežitia.

„Dlhé zimné noci k tomu pridávali moment strachu a ľudovej mágie. To všetko vplývalo na ľudové predstavy, ktoré vytvorili prenesený obraz charakteru zimy do Moreny. Napriek tomu mala aj isté pozitívne črty. V určitom zmysle symbolizovala obraz zimnej bielej krajiny, pokoja a zároveň času na odpočinok a regeneráciu prírody, ako neustály sa opakujúci cyklus pred príchodom jari,“ vysvetľuje.

Múzejníci priblížia Kysučanom tradíciu

Ako hovorí etnograf figurínu niesli dievčatá pomedzi domy otočenú priamo, smerujúc na koniec dediny, či chotára k potoku, kde z nej strhli šaty, hodili do tečúcej jarnej vody a zahádzali kameňmi. „Aby tak v prenesenom zmysle naplnili podstatu tejto obchôdzky a vyhnali zimu a choroby, ktoré spolu s torzom figuríny odplávali a tá stratila všetku svoju moc. Jej rituálnym zapálením, utopením a odplavením vo vode oslobodenej od ľadov sa uvoľnilo miesto pre príchod jari a znovuzrodenia vo všetkých jeho podobách,“ dodáva.

Ako informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci na dnes pripravili podujatie, ktoré sa nesie pod názvom Morena, Morena, kde si prebývala. V programe sa predstaví Detský folklórny súbor Kelčovan z Čadce. Sprievod sa začína o 14. hodine pri Kysuckom múzeu v Čadci. Pokračovať bude smerom cez Tempo, Matičné námestie, Palárikovu ulicu a Ulicu slobody. Procesia sa skončí zapálením Moreny, ktorú na moste pri Kysuckom múzeu zhodia do rieky. Organizátori všetkých pozývajú na toto zaujímavé podujatie, ktorého cieľom je priblížiť zvyky a tradície veľkonočného obdobia.


  1. Ženu už nedokázali zachániť 1 695
  2. Pozvánka na cyklistické preteky Kysuce – Orava cez kopec 333
  3. Na Kysuciach môže vzniknúť množstvo pracovných miest 281
  4. Aj Horkýže slíže rozospievali amfiteáter Video 169
  5. Najcennejší exponát múzea v Turzovke Foto 149
  6. V Čadci by mali vzniknúť stovky nových pracovných miest 112
  7. Vodič z ČR nedodržal odstup, spôsobil reťazovú nehodu 73
  8. V Kysuckom Lieskovci sa zrazilo sedem áut 68
  9. Vyzbierali 1000 eur! Vo Svrčinovci siahli na titul Skalité a Stará Bystrica 57
  10. Belle voci – emozioni indimenticabili 56

Najčítanejšie správy

Kysuce

Ženu už nedokázali zachániť

V stredu 16. augusta popoludní došlo na železničnom priecestí k zrážke cyklistky osobným motorovým vlakom.

Pozvánka na cyklistické preteky Kysuce – Orava cez kopec

Štart aj cieľ pretekov je v Zborove nad Bystricou.

Na Kysuciach môže vzniknúť množstvo pracovných miest

Potenciál investícií sa odhaduje na 318 miliónov eur a vytvoriť by mohli 5 710 nových pracovných miest.

Aj Horkýže slíže rozospievali amfiteáter

Už tradičné podujatie Rock Beskyd Fest prilákalo do amfiteátru v Turzovke tisícky priaznivcov dobrej hudby.

Najcennejší exponát múzea v Turzovke

Múzeum Karola Točíka v Turzovke sa môže pochváliť najvzácnejším exponátom – viac ako štyristoročným zvonom, ktorý Turzovke daroval palatín Juraj Turzo.

Blízke regióny

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

V Žiline zrazil vlak 13-ročné dievča

O udalosti informovala facebooková stránka Policajti Žilina

V obchodnej zóne sa strhla hotová kanonáda. Čo na to okolie?

Juraj oslavoval svoje narodeniny a narodenie syna. Bolo to vidieť a počuť doďaleka. Niektorí ľudia ohňostroj obdivovali, iní nadávali.

Na plavárni je havarijná situácia. Otvoria ju?

Na krytej plavárni zistili priesaky vody z okolia bazéna. Voda poškodila elektroinštaláciu vo viacerých častiach, prenikla aj do strojovne. Stav je vážny, vyžaduje rozsiahlejší zásah.

Raky z kanála vymizli, na dne však bola škľabka

​​​​​​​Keď sa pred pätnástimi rokmi vypúšťal v Turci kanál Váhu, našli sa na jeho dne tisíce rakov. Tento rok tam nenašli ani jedného. Objavili ale škľabku riečnu.

Všetky správy

Plavčan vo štvrtok skončí, Danko chce štyri dni na premýšľanie (minúta po minúte)

Predseda SNS hovorí o potrebe obnoviť dôveru v koalícii.

Reportér Týždňa Magušin: Videl som, ako Fico Danka prekvapil a rozčúlil

Redaktor Týždňa Michal Magušin sa so šéfom SNS Andrejom Dankom rozprával vo chvíli, keď sa dozvedel o pokyne na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS).

Súboj v koalícii Danko rozpútal a aj naň doplatil

Šéf SNS zváži odchod z politiky. Politológ hovorí, že predvídateľnosť jeho krokov sa stále znižuje.

Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel

Plavčan odstúpil z postu ministra deň po výzve Roberta Fica.

Košická schránka siahala na 29 miliónov od Plavčana. Zrazu ich už nechce

Profesor po otázkach cúvol. Vo firme je svokra hodnotiteľa, minule išlo o švagrinú.

Kam vyraziť