Nedeľa, 25. február, 2018 | Meniny má Frederik(a)
Pridajte si svoje mesto

Škaredú Morenu dnes zhodia z mosta

Kysuckí múzejníci budú dnes vynášať Morenu, ktorá svoju púť ukončí v rieke Kysuca. Aj takýmto spôsobom chcú priblížiť zvyky a tradície veľkonočného obdobia.

Tradíciu vynášania Moreny zachovávajú aj kysuckí múzejníci.(Zdroj: KYSUCKÉ MÚZEUM)

ČADCA. Veľkonočné sviatky majú na Kysuciach svoju tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz. Niektoré zanikli a prezentujú ich vo svojich programoch len folklórne skupiny a súbory.

Jeden z najarchaickejších, ktorý sa v minulosti robil, bolo podľa múzejníkov vynášanie Moreny. Konal sa koncom zimy a vyjadroval túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé slnečné lúče. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Tým pripisovali aj striedanie ročných období. Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k vode. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vynášali ju „moreňárky“

Na Smrtnú nedeľu, dva týždne pred Veľkou nocou, vynášali dievky „moreňárky" spomínanú Morenu - symbol zimy a chorôb. Mohli to byť len slobodné, ktoré museli mať rovnaké oblečenie. Na hlave mali šatku, na pleciach prestieradlo, pod ním košieľku a oplecko, všetko biele. Čiernej farby bola len „zápona“. Morena bola na žrdi vytvorená figurína v ženských šatách, vypchatá slamou a machom, ktorú pripravovali dievky väčšinou tajne. Odev na ňu dávali najmä choré ženy, ktoré verili, že s ňou vynesú preč aj ich choroby.

Pred obchôdzkou museli získať povolenie od farára a richtára. Skoro ráno pri východe slnka zaniesli Morenu štyri dievky k potoku, kde ju umyli. Aj ony sa poumývali v tečúcej vode. Potom ju nosili po dedine a pred každým domom zaspievali pieseň „Poďakujme Pánu Bohu." Domáci ich za to obdarovali vajíčkami, ovsom alebo peniazmi. Morene sa nesmel nikto posmievať, lebo sa verilo, že ten, kto tak urobí, ochorie. Pri obchôdzke ju nesmeli obrátiť tvárou ku dvoru, lebo by v ňom ľudia ochoreli.

„Táto obchôdzka sa v ľudovom prostredí Kysúc zachovávala v podstate ako živý zvyk či rituál súvisiaci s koncom moci zimy ešte po polovici 20. storočia. Zimu, tak ako všetky ročné obdobia, si naši slovanskí predkovia spájali s božstvami, nadprirodzenými a démonickými bytosťami, ktoré vplývali na ich život,“ vysvetľuje etnograf Pavol Markech z Kysuckého múzea v Čadci.

Ako vraví, ľudia verili, že sú takisto súčasťou prírody, ktorá ich obklopovala a od ktorej boli hospodáriaci Slovania plne závislí. Do tohto duchovného sveta patrila aj Morena – staroslovanská bohyňa zimy, smrti a noci. Stelesňovala predovšetkým negatívne atribúty zimy. Tá bývala krutá, spájala sa so smrťou a bola skúškou prežitia.

„Dlhé zimné noci k tomu pridávali moment strachu a ľudovej mágie. To všetko vplývalo na ľudové predstavy, ktoré vytvorili prenesený obraz charakteru zimy do Moreny. Napriek tomu mala aj isté pozitívne črty. V určitom zmysle symbolizovala obraz zimnej bielej krajiny, pokoja a zároveň času na odpočinok a regeneráciu prírody, ako neustály sa opakujúci cyklus pred príchodom jari,“ vysvetľuje.

Múzejníci priblížia Kysučanom tradíciu

Ako hovorí etnograf figurínu niesli dievčatá pomedzi domy otočenú priamo, smerujúc na koniec dediny, či chotára k potoku, kde z nej strhli šaty, hodili do tečúcej jarnej vody a zahádzali kameňmi. „Aby tak v prenesenom zmysle naplnili podstatu tejto obchôdzky a vyhnali zimu a choroby, ktoré spolu s torzom figuríny odplávali a tá stratila všetku svoju moc. Jej rituálnym zapálením, utopením a odplavením vo vode oslobodenej od ľadov sa uvoľnilo miesto pre príchod jari a znovuzrodenia vo všetkých jeho podobách,“ dodáva.

Ako informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci na dnes pripravili podujatie, ktoré sa nesie pod názvom Morena, Morena, kde si prebývala. V programe sa predstaví Detský folklórny súbor Kelčovan z Čadce. Sprievod sa začína o 14. hodine pri Kysuckom múzeu v Čadci. Pokračovať bude smerom cez Tempo, Matičné námestie, Palárikovu ulicu a Ulicu slobody. Procesia sa skončí zapálením Moreny, ktorú na moste pri Kysuckom múzeu zhodia do rieky. Organizátori všetkých pozývajú na toto zaujímavé podujatie, ktorého cieľom je priblížiť zvyky a tradície veľkonočného obdobia.


  1. Vrtuľník letel do Turzovky k zranenému dievčatku, pre zlé počasie sa vrátil na základňu 1 028
  2. Vodičke namerali v Čadci takmer tri promile 394
  3. Zaži radosť z nefalšovanej slobody na SPK 2018 Foto 164
  4. Mal sa rozhodnúť do dvoch hodín. Staňo sa vracia do Poľska, je asistentom trénera v Niecieczi Foto 150
  5. Najdrahší holub na svete je "zlatý princ" Foto 131
  6. Bodujú doma i v zahraničí! V Čadci ocenili úspešných športovcov Foto 94
  7. Lyžiarovi v Makove pomáhali leteckí záchranári Foto 90
  8. Pestrý maškarný sprievod v Zákopčí Foto 74
  9. Čarodejnice v škôlke 44
  10. Dobojované! Čadca končí po roku opäť vo štvrťfinále Foto 43

Najčítanejšie správy

Kysuce

Vrtuľník letel do Turzovky k zranenému dievčatku, pre zlé počasie sa vrátil na základňu

Sedemročné dievčatko utrpelo pri sánkovaní vážny úraz. Na pomoc privolali posádku leteckých záchranárov zo Žiliny. Pre zlé počasie sa vrtuľník musel vrátiť na základňu. Napokon ju do nemocnice previezli hasiči.

Vodičke namerali v Čadci takmer tri promile

Kontroly na cestách boli aj počas 7. týždňa a polícia opäť vyťahovala pokutové bloky. Viacerí vodiči sa budú musieť „načas“ rozlúčiť s vodičákom.

Zaži radosť z nefalšovanej slobody na SPK 2018

Máme za sebou už 22 úspešných ročníkoch festivalu SPK- Stretnutie priateľov Kysúca to je výzva, aby nastavená latka išla stále vyššie.

Mal sa rozhodnúť do dvoch hodín. Staňo sa vracia do Poľska, je asistentom trénera v Niecieczi

Pavol Staňo sa do klubu, v ktorom pôsobil ako hráč pred vyše rokom, vracia v pozícii asistenta trénera.

Najdrahší holub na svete je "zlatý princ"

Poštové holuby patria k mimoriadne inteligentným vtákom. Vedia o tom svoje aj chovatelia a cvičitelia, ku ktorým patria v Nesluši Stanislav Žák a Roman Mičák.

Blízke regióny

Oravci reagovali na medaily Naste Kuzminovej pesničkou

Spevák Marián Vlčák z Oravy naspieval úspešnej biatlonistke pesničku. Vypočujte si ju.

Na Oravu priniesli aj žobrácku kašu

Viac ako dve tony mäsa z takmer desiatich prasiat spotrebovali mäsiari na Zabíjačkovom festivale v Dedine roka. Ich kulinárske umenie si prišlo pozrieť viac ako tisíc ľudí.

Odbočiť skratkou do Šútova už roky vodiči nesmú, no predbiehajú sa stále

Až smrť mladej rodiny spred niekoľkých rokov rozhýbala kompetentných, aby vyriešili nebezpečnú križovatku pri Šútove. Odvtedy je trasa s vysokou nehodovosťou bezpečnejšia, i keď miestni vravia, že riziká tu stále sú.

Toľko ľudí ešte prechod Zákamenským grúňom neabsolvovalo

Organizátori museli dokupovať klobásy a dokrojiť mäso do ďalších kotlov.

Opitá Martinčanka nedokázala pre bolesti vstať zo zeme

​​​​​​​Policajti včera pomáhali podguráženej žene, na ktorú navyše doľahli zdravotné problémy. Prišla aj záchranka.

Všetky správy

Ledecká sa zapísala do histórie. Po lyžiarskom zlate vyhrala aj na snouborde

Ester Ledecká získala v Pjongčangu svoje druhé zlato, keď v snoubordingu vyhrala paralelný obrovský slalom.

Kanada získala bronz, v desaťgólovom zápase porazila Česko

Na hokejovom turnaji sa stretli druhýkrát.

Slováci nezopakovali strieborný šampionát. Za vypadnutie môžu aj víťazi

Slovenskí lyžiari skončili v tímovej súťaži už v prvom kole, keď nestačili na Nemcov.

Hokej - Program, tabuľky, skupiny - Zimná olympiáda 2018 (ZOH 2018)

Hokejový turnaj sa začína v stredu 14. februára 2018. Slovensko doň vstúpi zápasom proti Olympijským športovcom z Ruska.