Veľká noc sa na Kysuciach spájala s magickými úkonmi

Veľkonočné sviatky majú aj na Kysuciach veľkú tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz.

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. (Zdroj: JAROSLAV VELIČKA)

Cez pôst sa varili jedlá plané, nemastné. Omastu nahrádzal rozotrený cesnak. Jedávala sa väčšinou kapusta, zemiaky -nemastené, cesnaková polievka a polievky zo strukovín, ale bez omasty, iba so zátrepkou (voda s múkou). Pôst sa prísne zachovával nielen v strave, ale v celom konaní počas pôstu.

Ženy chodili oblečené v tmavom, s tmavou pokrývkou hlavy, nekonali sa zábavy, svadby, ani žiadne podujatia veselého charakteru. Už v prvom týždni sa začala v kostoloch slúžiť pobožnosť „krížová cesta“, ktorá sa konala týždenne až do konca pôstu. V pôstnom období začínali gazdinky pomaly s prípravou na jarné práce. Plátali sa vrecia, plachty, oberalo sa obilie od nečistôt a začínalo sa s prípravou sadby zemiakov. Gazdovia pripravovali povozy, opravovali poľnohospodárske náradia a vyvážali maštaľný hnoj na tie miesta, kde v jeseni nebol prístup. V domácnostiach gazdinky poskladali z krížov a kultových obrazov, sôch ozdobné vence. Počas zaviazaných zvonov bolo „umučenie“ na kríži zakryté čiernou látkou. Ozdoby sa opäť dali na kríže až po vzkriesení.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

K sviatkom patrila aj mágia

Magické úkony, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu, sú vlastne zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Jedno však majú určite spoločné – je to zabezpečenie prosperity hospodárstva a zdravia rodiny. Vynášanie Moreny ako symbolu smrti a zimy za dedinu na Smrtnú nedeľu malo zabezpečiť príchod jari a odchod smrti a chorôb. Preto choré ženy s radosťou požičali súčasti odevu na pristrojenie Moreny, lebo verili, že ich choroba odíde spolu s ňou. Na Kvetnú nedeľu roznášali dievčatá v košíkoch po dedine bahniatka. Rozdávali ich gazdinkám ako symbol života a jari. Na Kvetnú nedeľu chodili gazdiné posviacať bahniatka do kostola, aby ich potom počas roka mohli využiť na zabezpečenie prosperity hospodárstva. Pri prvej jarnej orbe gazda vložil koňovi alebo kravke do postroja vetvičku posvätených bahniatok. Bahniatka dal do prvej vyoranej brázdy, aby mu ľadovec nezničil úrodu. Počas letných búrok pálili gazdinky bahniatka a hromničnú sviečku na odvrátenie búrky a krupobitia.

SkryťVypnúť reklamu

Gazda sa postaral o ochranu hospodárstva

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. V takomto prameni umývali dokonca i malé deti, aby ich ochránili pred chorobami. Táto voda bola liečivá na svrab a iné kožné choroby. Odkladali si z nej aj na použitie počas roka, najmä proti urieknutiu. V zatopenej obci Riečnica na Veľký piatok pred východom slnka gazdovia prevádzali kone cez potoky, aby ich počas roka neboleli nohy a nehnisali im kopytá. Gazdinky zasa v tom čase vymetali izby metlou z tŕnia smerom k dverám, aby sa jej cez rok nedržal v obydlí hmyz. Mladé dievčatá sa chodili pod vŕbu česať, aby mali vlasy také dlhé a krásne ako tie vŕbové prúty. Na Veľký piatok gazdiná musela variť šúľance, ktoré museli byť čo najdlhšie, aby mala pekný dlhý ľan. Ďalším jedlom boli zemiakové halušky, ktoré museli byť tiež dlhé, aby im narástlo pekné dlhé obilie.

V Rudine na Veľkonočný pondelok upiekla koláč, ktorý bol zakvasený z trojakej múky, vajíčka do neho museli byť od troch susediek a mlieko podojené pred západom slnka. Koláč bol na stole spolu so svätenou vodou a keď sa šli svätiť oziminy, vyniesla ho do poľa na ochranu ozimín.

SkryťVypnúť reklamu

Neodmysliteľným symbolom bol vŕbový korbáč

Veľkonočná nedeľa je deň oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tento deň je prísne zasvätený, a preto sa k nemu neviažu žiadne magické úkony. Na Veľkonočný pondelok chodili už od včasného rána mládenci po šibačkách a oblievačkách. Nosili so sebou nádoby s vodou a vŕbové korbáče, ktorými šibali dievčatá. Korbáč bol tiež symbolom jari a šibanie ním malo očistný charakter, „aby sa ich svrab nechytel“. Tú istú funkciu mala aj voda, ktorou oblievali mládenci dievčatá. Najväčšia hanba pre dievku bola, keď ju mládenci neprišli vyšibať a pooblievať.

S vajíčkami sa na jar čarovalo

Vajíčko odpradávna symbolizovalo nový život, plodnosť a kontinuitu života. Na jar, keď sa vyháňal dobytok na pašu, tak sa mu po chrbte pogúľali vajíčka, aby bol celé leto guľatý ako to vajíčko. Škrupinky z vajíčok kládli do prvej brázdy na jar, keď šli siať, aby bola dobrá úroda. Kládli ich aj do základov nového domu. Preto bolo vajíčko jedným z predmetov na obdarovávanie. Pri fašiangových obchôdzkach masiek po dedine obdarovávali gazdiné okrem inej poživne aj vajíčkami. Tak isto na Kvetnú nedeľu, keď chodili dievčatá „po máji“, dostávali za odmenu od nich vajíčka. Aj v ľúbostnej mágii sa stretávame s rôznymi praktikami s vajíčkami, ako napr. ponúkanie mládenca, o ktorého mala dievka záujem, tzv. žliabkovou praženicou opraženou z vajíčok rozbíjaných na chrbtici dievky. Z pôvodných nezdobených vajíčok na obdarovanie, resp. obetovanie, sa vyvinuli zdobené vajíčka.

Okrúhly darček pre pocestných

Prvá dostupná informácia o maľovaných vajíčkach je z Prednej Ázie, kde v pohrebiskách z polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa našli sfarbené škrupinky. Na Slovensku objavili farebné škrupinky v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi. U našich susedov v Čechách medzi pospolitým ľudom sa o vajíčkach traduje takáto povesť: Keď Pán Ježiš chodil so svätým Petrom po svete, prišli na jedno gazdovstvo a pýtali od gazdinej kúsok chleba. Ona však nemala v tom čase ani kúska v chalupe. Keďže sa sťažovali, že majú hrozný hlad, nevedela, čím ich nakŕmiť. Vtom počula na hniezde kotkodákať sliepku. Rýchlo bežala do kurína, pozbierala vajíčka z hniezda a hodila ich do horúcej pahreby upiecť. Nimi potom obidvoch pocestných nakŕmila. Aké však bolo jej prekvapenie, keď po ich odchode išla pozametať škrupinky z vajec a tieto boli premenené na zlato. Od tých čias každého pocestného, ktorý k nim zavítal, obdarovávala vajíčkami.

Zvyk zdobiť vajíčka a obdarovávať nimi sa viaže výlučne k veľkonočnému obdobiu. Spôsoby zdobenia sú v rôznych krajoch odlišné a tradujú sa z generácie na generáciu. U nás na Kysuciach sa jednoducho zdobili vajíčka varením v cibuľovej šupke, jelšovej kôre, škrupinách z orecha, šafrane a podobne.

Jednou z najstarších techník je oblepovanie trávou

Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok rôznymi lístočkami a trávami a potom takto obložené sa varili vo farbive. Na mieste, kde bol priložený lístoček, ostáva iný odtieň a vajíčko má rastlinný motív. Ďalšou technikou bolo voskovanie. Vosk sa nanášal do rôznych ornamentov na vajíčko špendlíkom alebo tenučkou trubičkou.

Najstaršie ornamenty boli geometrické tvary odpozorované z prírody – bodky, čiarky, kosoštvorce, línie, rozviliny, neskôr pribúdajú rastlinné motívy, potom zvieracie a dokonca i písmo – veršíky a podobne. Ďalšou technikou je vyškrabávanie a v niektorých oblastiach aj leptanie. Na horných Kysuciach je ešte živý zvyk, najmä v Klokočove a okolí Turzovky, zdobiť vajíčka prifarbenou sitinou z močiarnej trávy. Zaujímavý spôsob zdobenia je zdobiť vajíčka odrôtovaním – buď medeným alebo strieborným drôtikom. Ženy ich zdobili pred Veľkou nocou, aby mohli cez veľkonočné sviatky obdarovať nimi mládencov, ktorí ich prídu vyšibať. Šibanie je očistným úkonom, má chrániť ženu od všetkých chorôb. Ako odmenu zaň dostal mládenec symbol nového prebúdzajúceho sa života – vajíčko. Sú to zvyky pretrvávajúce odpradávna, oslavujú jarný slnovrat a prebúdzajúcu sa prírodu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Kysuce

Komerčné články

  1. Čo bude toto leto in?
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. Kam smerujú peniaze bohatých?
  5. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  6. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  2. Čo bude toto leto in?
  3. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  4. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  5. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  6. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  7. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  8. Kam smerujú peniaze bohatých?
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 8 537
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 8 291
  3. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 5 387
  4. Kam smerujú peniaze bohatých? 3 963
  5. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 3 519
  6. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 3 189
  7. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú 3 022
  8. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 1 988
  1. Martin Ondráš: Podivné penzióny vs rozkrádanie eurofondov - skutočná pravda
  2. Dávid Polák: Izraelský experiment s extrémizmom
  3. Tomas Hlavaty: "Váš čas sa radikálne kráti". Fico už začal predvolebnú kampaň.
  4. Otilia Horrocks: Breaking News : Nemecko versus Slovensko a jeho suverénne ceny tovarov v roku 2025 !
  5. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  6. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (23. - 29.5.1925)
  7. Vladimír Bojničan: Čo mi chýbalo v článku od Michala Havrana: „Spoločnosť rozvrátená politikou“
  8. Branislav Hláčik: Superpozícia 4
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 29 104
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 17 066
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 10 154
  4. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 8 113
  5. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 665
  6. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 7 238
  7. Branko Štefanatný: Hráči z KHL nie, Šatan nie! 6 886
  8. Natália Milanová: Nové záchody na ministerstve kultúry smrdia. Poriadne smrdia. 6 224
  1. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  2. Roman Kebísek: Štefánikova priateľka Weissová o ňom: Je to dobyvateľ
  3. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  4. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  5. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  6. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  7. Tupou Ceruzou: Pandemická
  8. Radko Mačuha: "Rež a rúbaj do krve po Šimečkovej kotrbe" dokial Fico na Slovensku, pánom nebude.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Medzinárodný deň detí je tu a s ním prichádza deň plný smiechu, hier a milých prekvapení. Pripravili sme pre vás prehľad zaujímavých podujatí a tipy na darčeky, ktoré zaručene potešia malých oslávencov.


Zničený bicykel, ťažké zranenia. To je výsledok stretu s motorkárom.

Zranený muž skončil v nemocnici.


V Oščadnici si užijete tri dni plné dobrej nálady.

Chýbať nebude ani večerný program na námestí.


Redakcia MY Kysuce
Samuel Kopásek pravidelne nastupuje v žilinskom Áčku.

Šampionát štartuje 11. júna.


  1. Martin Ondráš: Podivné penzióny vs rozkrádanie eurofondov - skutočná pravda
  2. Dávid Polák: Izraelský experiment s extrémizmom
  3. Tomas Hlavaty: "Váš čas sa radikálne kráti". Fico už začal predvolebnú kampaň.
  4. Otilia Horrocks: Breaking News : Nemecko versus Slovensko a jeho suverénne ceny tovarov v roku 2025 !
  5. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  6. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (23. - 29.5.1925)
  7. Vladimír Bojničan: Čo mi chýbalo v článku od Michala Havrana: „Spoločnosť rozvrátená politikou“
  8. Branislav Hláčik: Superpozícia 4
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 29 104
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 17 066
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 10 154
  4. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 8 113
  5. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 665
  6. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 7 238
  7. Branko Štefanatný: Hráči z KHL nie, Šatan nie! 6 886
  8. Natália Milanová: Nové záchody na ministerstve kultúry smrdia. Poriadne smrdia. 6 224
  1. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  2. Roman Kebísek: Štefánikova priateľka Weissová o ňom: Je to dobyvateľ
  3. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  4. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  5. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  6. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  7. Tupou Ceruzou: Pandemická
  8. Radko Mačuha: "Rež a rúbaj do krve po Šimečkovej kotrbe" dokial Fico na Slovensku, pánom nebude.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu