Sobota, 26. september, 2020 | Meniny má EditaKrížovkyKrížovky

Veľká noc sa na Kysuciach spájala s magickými úkonmi

Veľkonočné sviatky majú aj na Kysuciach veľkú tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz.

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. (Zdroj: JAROSLAV VELIČKA)

Cez pôst sa varili jedlá plané, nemastné. Omastu nahrádzal rozotrený cesnak. Jedávala sa väčšinou kapusta, zemiaky -nemastené, cesnaková polievka a polievky zo strukovín, ale bez omasty, iba so zátrepkou (voda s múkou). Pôst sa prísne zachovával nielen v strave, ale v celom konaní počas pôstu.

Ženy chodili oblečené v tmavom, s tmavou pokrývkou hlavy, nekonali sa zábavy, svadby, ani žiadne podujatia veselého charakteru. Už v prvom týždni sa začala v kostoloch slúžiť pobožnosť „krížová cesta“, ktorá sa konala týždenne až do konca pôstu. V pôstnom období začínali gazdinky pomaly s prípravou na jarné práce. Plátali sa vrecia, plachty, oberalo sa obilie od nečistôt a začínalo sa s prípravou sadby zemiakov. Gazdovia pripravovali povozy, opravovali poľnohospodárske náradia a vyvážali maštaľný hnoj na tie miesta, kde v jeseni nebol prístup. V domácnostiach gazdinky poskladali z krížov a kultových obrazov, sôch ozdobné vence. Počas zaviazaných zvonov bolo „umučenie“ na kríži zakryté čiernou látkou. Ozdoby sa opäť dali na kríže až po vzkriesení.

Skryť Vypnúť reklamu

K sviatkom patrila aj mágia

Magické úkony, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu, sú vlastne zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Jedno však majú určite spoločné – je to zabezpečenie prosperity hospodárstva a zdravia rodiny. Vynášanie Moreny ako symbolu smrti a zimy za dedinu na Smrtnú nedeľu malo zabezpečiť príchod jari a odchod smrti a chorôb. Preto choré ženy s radosťou požičali súčasti odevu na pristrojenie Moreny, lebo verili, že ich choroba odíde spolu s ňou. Na Kvetnú nedeľu roznášali dievčatá v košíkoch po dedine bahniatka. Rozdávali ich gazdinkám ako symbol života a jari. Na Kvetnú nedeľu chodili gazdiné posviacať bahniatka do kostola, aby ich potom počas roka mohli využiť na zabezpečenie prosperity hospodárstva. Pri prvej jarnej orbe gazda vložil koňovi alebo kravke do postroja vetvičku posvätených bahniatok. Bahniatka dal do prvej vyoranej brázdy, aby mu ľadovec nezničil úrodu. Počas letných búrok pálili gazdinky bahniatka a hromničnú sviečku na odvrátenie búrky a krupobitia.

Skryť Vypnúť reklamu

Gazda sa postaral o ochranu hospodárstva

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. V takomto prameni umývali dokonca i malé deti, aby ich ochránili pred chorobami. Táto voda bola liečivá na svrab a iné kožné choroby. Odkladali si z nej aj na použitie počas roka, najmä proti urieknutiu. V zatopenej obci Riečnica na Veľký piatok pred východom slnka gazdovia prevádzali kone cez potoky, aby ich počas roka neboleli nohy a nehnisali im kopytá. Gazdinky zasa v tom čase vymetali izby metlou z tŕnia smerom k dverám, aby sa jej cez rok nedržal v obydlí hmyz. Mladé dievčatá sa chodili pod vŕbu česať, aby mali vlasy také dlhé a krásne ako tie vŕbové prúty. Na Veľký piatok gazdiná musela variť šúľance, ktoré museli byť čo najdlhšie, aby mala pekný dlhý ľan. Ďalším jedlom boli zemiakové halušky, ktoré museli byť tiež dlhé, aby im narástlo pekné dlhé obilie.

V Rudine na Veľkonočný pondelok upiekla koláč, ktorý bol zakvasený z trojakej múky, vajíčka do neho museli byť od troch susediek a mlieko podojené pred západom slnka. Koláč bol na stole spolu so svätenou vodou a keď sa šli svätiť oziminy, vyniesla ho do poľa na ochranu ozimín.

Skryť Vypnúť reklamu

Neodmysliteľným symbolom bol vŕbový korbáč

Veľkonočná nedeľa je deň oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tento deň je prísne zasvätený, a preto sa k nemu neviažu žiadne magické úkony. Na Veľkonočný pondelok chodili už od včasného rána mládenci po šibačkách a oblievačkách. Nosili so sebou nádoby s vodou a vŕbové korbáče, ktorými šibali dievčatá. Korbáč bol tiež symbolom jari a šibanie ním malo očistný charakter, „aby sa ich svrab nechytel“. Tú istú funkciu mala aj voda, ktorou oblievali mládenci dievčatá. Najväčšia hanba pre dievku bola, keď ju mládenci neprišli vyšibať a pooblievať.

S vajíčkami sa na jar čarovalo

Vajíčko odpradávna symbolizovalo nový život, plodnosť a kontinuitu života. Na jar, keď sa vyháňal dobytok na pašu, tak sa mu po chrbte pogúľali vajíčka, aby bol celé leto guľatý ako to vajíčko. Škrupinky z vajíčok kládli do prvej brázdy na jar, keď šli siať, aby bola dobrá úroda. Kládli ich aj do základov nového domu. Preto bolo vajíčko jedným z predmetov na obdarovávanie. Pri fašiangových obchôdzkach masiek po dedine obdarovávali gazdiné okrem inej poživne aj vajíčkami. Tak isto na Kvetnú nedeľu, keď chodili dievčatá „po máji“, dostávali za odmenu od nich vajíčka. Aj v ľúbostnej mágii sa stretávame s rôznymi praktikami s vajíčkami, ako napr. ponúkanie mládenca, o ktorého mala dievka záujem, tzv. žliabkovou praženicou opraženou z vajíčok rozbíjaných na chrbtici dievky. Z pôvodných nezdobených vajíčok na obdarovanie, resp. obetovanie, sa vyvinuli zdobené vajíčka.

Okrúhly darček pre pocestných

Prvá dostupná informácia o maľovaných vajíčkach je z Prednej Ázie, kde v pohrebiskách z polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa našli sfarbené škrupinky. Na Slovensku objavili farebné škrupinky v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi. U našich susedov v Čechách medzi pospolitým ľudom sa o vajíčkach traduje takáto povesť: Keď Pán Ježiš chodil so svätým Petrom po svete, prišli na jedno gazdovstvo a pýtali od gazdinej kúsok chleba. Ona však nemala v tom čase ani kúska v chalupe. Keďže sa sťažovali, že majú hrozný hlad, nevedela, čím ich nakŕmiť. Vtom počula na hniezde kotkodákať sliepku. Rýchlo bežala do kurína, pozbierala vajíčka z hniezda a hodila ich do horúcej pahreby upiecť. Nimi potom obidvoch pocestných nakŕmila. Aké však bolo jej prekvapenie, keď po ich odchode išla pozametať škrupinky z vajec a tieto boli premenené na zlato. Od tých čias každého pocestného, ktorý k nim zavítal, obdarovávala vajíčkami.

Zvyk zdobiť vajíčka a obdarovávať nimi sa viaže výlučne k veľkonočnému obdobiu. Spôsoby zdobenia sú v rôznych krajoch odlišné a tradujú sa z generácie na generáciu. U nás na Kysuciach sa jednoducho zdobili vajíčka varením v cibuľovej šupke, jelšovej kôre, škrupinách z orecha, šafrane a podobne.

Jednou z najstarších techník je oblepovanie trávou

Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok rôznymi lístočkami a trávami a potom takto obložené sa varili vo farbive. Na mieste, kde bol priložený lístoček, ostáva iný odtieň a vajíčko má rastlinný motív. Ďalšou technikou bolo voskovanie. Vosk sa nanášal do rôznych ornamentov na vajíčko špendlíkom alebo tenučkou trubičkou.

Najstaršie ornamenty boli geometrické tvary odpozorované z prírody – bodky, čiarky, kosoštvorce, línie, rozviliny, neskôr pribúdajú rastlinné motívy, potom zvieracie a dokonca i písmo – veršíky a podobne. Ďalšou technikou je vyškrabávanie a v niektorých oblastiach aj leptanie. Na horných Kysuciach je ešte živý zvyk, najmä v Klokočove a okolí Turzovky, zdobiť vajíčka prifarbenou sitinou z močiarnej trávy. Zaujímavý spôsob zdobenia je zdobiť vajíčka odrôtovaním – buď medeným alebo strieborným drôtikom. Ženy ich zdobili pred Veľkou nocou, aby mohli cez veľkonočné sviatky obdarovať nimi mládencov, ktorí ich prídu vyšibať. Šibanie je očistným úkonom, má chrániť ženu od všetkých chorôb. Ako odmenu zaň dostal mládenec symbol nového prebúdzajúceho sa života – vajíčko. Sú to zvyky pretrvávajúce odpradávna, oslavujú jarný slnovrat a prebúdzajúcu sa prírodu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Seat Leon Sportstourer ponúka priestor aj charakter (test)
  2. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali
  3. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  4. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  5. Regionálne poklady nájdete aj v Kauflande
  6. Slováci zisťujú, že mať plán je dobrá vec
  7. Týchto 5 nehôd v domácnosti vás presvedčí - poistenie sa oplatí
  8. Chcete mať ekologickú domácnosť? Začnite od zelenej elektriny
  9. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Seat Leon Sportstourer ponúka priestor aj charakter (test)
  2. Mobilný zdvihák pre pacienta
  3. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  4. Otázky zo zubárskeho kresla: Zubné implantáty
  5. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali
  6. Únava, Stres ? Nízke libido ? Riešenie je jednoduché!
  7. Veľký úspech slovenskej kávy v medzinárodnej súťaži Great Taste
  8. Obľúbená značka YES! sa rozrastá o nové proteínové tyčinky
  9. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  10. Štyri znaky nesprávneho zateplenia a ako sa im vyhnúť
  1. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 27 284
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 16 833
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 651
  4. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu? 10 665
  5. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 10 228
  6. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 10 156
  7. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 9 567
  8. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 381
  9. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy 8 908
  10. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 8 579
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Kúpalisko v Čadci prilákalo tisícky návštevníkov

Prenájom stánkov sa vyplatil, prispel k plusovým číslam.

Túto sezónu navštívilo čadčianske kúpalisko takmer 30-tisíc ľudí.

Primátor Krásna nad Kysucou sa z priorít vlády teší

Vraví, že po dokončení diaľničných úsekov D3 si bude môcť konečne oholiť fúzy.

Práce na stavbe diaľničného úseku D3 Čadca,Bukov - Svrčinovec finišujú.
Branislav Chromiak (v modrom) v reprezentačnom drese v útočnej akcii.
YOUNG BOOD

Kapelám sa ľudia vyzbierali na benzín, študent ,,premazal trúbky" amfiteátru na sídlisku

Takto by mohlo búchať Srdce pre Kýčerku. Marek Mazanec spravil za málo peňazí veľa muziky. Vymyslel festival, ktorému sa dalo načúvať z okien bytov.

Marek Mazanec, autor myšlienky festivalu Z okna von!

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Počet nových ochorení na koronavírus na Orave za týždeň presiahol tristo

Po okresoch Námestovo a Tvrdošín je už na koronavírusovej mape Slovenska červený aj okres Dolný Kubín.

FOTO: V Trenčíne búrajú ďalšiu starú vilku. Ktoré zaujímavé stavby zmizli počas poslednej dekády?

Prečítajte si, aké zaujímavé domy zbúrali v Trenčíne počas poslednej dekády.

Na políciu volali desiatky ľudí kvôli konfliktu v Plaveckom Štvrtku

Situácia sa opakuje často. Pozrite si video zo zásahu.

Na Liptove zaznamenali rekordný počet nakazených

Prírastok v okrese Liptovský Mikuláš je štvrtý najvyšší na Slovensku. Nákaza sa šírila na svadbe.

Už ste čítali?