Nedeľa, 20. august, 2017 | Meniny má Anabela
Pridajte si svoje mesto

Veľká noc sa na Kysuciach spájala s magickými úkonmi

Veľkonočné sviatky majú aj na Kysuciach veľkú tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz.

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. (Zdroj: JAROSLAV VELIČKA)

Cez pôst sa varili jedlá plané, nemastné. Omastu nahrádzal rozotrený cesnak. Jedávala sa väčšinou kapusta, zemiaky -nemastené, cesnaková polievka a polievky zo strukovín, ale bez omasty, iba so zátrepkou (voda s múkou). Pôst sa prísne zachovával nielen v strave, ale v celom konaní počas pôstu.

Ženy chodili oblečené v tmavom, s tmavou pokrývkou hlavy, nekonali sa zábavy, svadby, ani žiadne podujatia veselého charakteru. Už v prvom týždni sa začala v kostoloch slúžiť pobožnosť „krížová cesta“, ktorá sa konala týždenne až do konca pôstu. V pôstnom období začínali gazdinky pomaly s prípravou na jarné práce. Plátali sa vrecia, plachty, oberalo sa obilie od nečistôt a začínalo sa s prípravou sadby zemiakov. Gazdovia pripravovali povozy, opravovali poľnohospodárske náradia a vyvážali maštaľný hnoj na tie miesta, kde v jeseni nebol prístup. V domácnostiach gazdinky poskladali z krížov a kultových obrazov, sôch ozdobné vence. Počas zaviazaných zvonov bolo „umučenie“ na kríži zakryté čiernou látkou. Ozdoby sa opäť dali na kríže až po vzkriesení.

K sviatkom patrila aj mágia

Magické úkony, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu, sú vlastne zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Jedno však majú určite spoločné – je to zabezpečenie prosperity hospodárstva a zdravia rodiny. Vynášanie Moreny ako symbolu smrti a zimy za dedinu na Smrtnú nedeľu malo zabezpečiť príchod jari a odchod smrti a chorôb. Preto choré ženy s radosťou požičali súčasti odevu na pristrojenie Moreny, lebo verili, že ich choroba odíde spolu s ňou. Na Kvetnú nedeľu roznášali dievčatá v košíkoch po dedine bahniatka. Rozdávali ich gazdinkám ako symbol života a jari. Na Kvetnú nedeľu chodili gazdiné posviacať bahniatka do kostola, aby ich potom počas roka mohli využiť na zabezpečenie prosperity hospodárstva. Pri prvej jarnej orbe gazda vložil koňovi alebo kravke do postroja vetvičku posvätených bahniatok. Bahniatka dal do prvej vyoranej brázdy, aby mu ľadovec nezničil úrodu. Počas letných búrok pálili gazdinky bahniatka a hromničnú sviečku na odvrátenie búrky a krupobitia.

Gazda sa postaral o ochranu hospodárstva

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. V takomto prameni umývali dokonca i malé deti, aby ich ochránili pred chorobami. Táto voda bola liečivá na svrab a iné kožné choroby. Odkladali si z nej aj na použitie počas roka, najmä proti urieknutiu. V zatopenej obci Riečnica na Veľký piatok pred východom slnka gazdovia prevádzali kone cez potoky, aby ich počas roka neboleli nohy a nehnisali im kopytá. Gazdinky zasa v tom čase vymetali izby metlou z tŕnia smerom k dverám, aby sa jej cez rok nedržal v obydlí hmyz. Mladé dievčatá sa chodili pod vŕbu česať, aby mali vlasy také dlhé a krásne ako tie vŕbové prúty. Na Veľký piatok gazdiná musela variť šúľance, ktoré museli byť čo najdlhšie, aby mala pekný dlhý ľan. Ďalším jedlom boli zemiakové halušky, ktoré museli byť tiež dlhé, aby im narástlo pekné dlhé obilie.

V Rudine na Veľkonočný pondelok upiekla koláč, ktorý bol zakvasený z trojakej múky, vajíčka do neho museli byť od troch susediek a mlieko podojené pred západom slnka. Koláč bol na stole spolu so svätenou vodou a keď sa šli svätiť oziminy, vyniesla ho do poľa na ochranu ozimín.

Neodmysliteľným symbolom bol vŕbový korbáč

Veľkonočná nedeľa je deň oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tento deň je prísne zasvätený, a preto sa k nemu neviažu žiadne magické úkony. Na Veľkonočný pondelok chodili už od včasného rána mládenci po šibačkách a oblievačkách. Nosili so sebou nádoby s vodou a vŕbové korbáče, ktorými šibali dievčatá. Korbáč bol tiež symbolom jari a šibanie ním malo očistný charakter, „aby sa ich svrab nechytel“. Tú istú funkciu mala aj voda, ktorou oblievali mládenci dievčatá. Najväčšia hanba pre dievku bola, keď ju mládenci neprišli vyšibať a pooblievať.

S vajíčkami sa na jar čarovalo

Vajíčko odpradávna symbolizovalo nový život, plodnosť a kontinuitu života. Na jar, keď sa vyháňal dobytok na pašu, tak sa mu po chrbte pogúľali vajíčka, aby bol celé leto guľatý ako to vajíčko. Škrupinky z vajíčok kládli do prvej brázdy na jar, keď šli siať, aby bola dobrá úroda. Kládli ich aj do základov nového domu. Preto bolo vajíčko jedným z predmetov na obdarovávanie. Pri fašiangových obchôdzkach masiek po dedine obdarovávali gazdiné okrem inej poživne aj vajíčkami. Tak isto na Kvetnú nedeľu, keď chodili dievčatá „po máji“, dostávali za odmenu od nich vajíčka. Aj v ľúbostnej mágii sa stretávame s rôznymi praktikami s vajíčkami, ako napr. ponúkanie mládenca, o ktorého mala dievka záujem, tzv. žliabkovou praženicou opraženou z vajíčok rozbíjaných na chrbtici dievky. Z pôvodných nezdobených vajíčok na obdarovanie, resp. obetovanie, sa vyvinuli zdobené vajíčka.

Okrúhly darček pre pocestných

Prvá dostupná informácia o maľovaných vajíčkach je z Prednej Ázie, kde v pohrebiskách z polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa našli sfarbené škrupinky. Na Slovensku objavili farebné škrupinky v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi. U našich susedov v Čechách medzi pospolitým ľudom sa o vajíčkach traduje takáto povesť: Keď Pán Ježiš chodil so svätým Petrom po svete, prišli na jedno gazdovstvo a pýtali od gazdinej kúsok chleba. Ona však nemala v tom čase ani kúska v chalupe. Keďže sa sťažovali, že majú hrozný hlad, nevedela, čím ich nakŕmiť. Vtom počula na hniezde kotkodákať sliepku. Rýchlo bežala do kurína, pozbierala vajíčka z hniezda a hodila ich do horúcej pahreby upiecť. Nimi potom obidvoch pocestných nakŕmila. Aké však bolo jej prekvapenie, keď po ich odchode išla pozametať škrupinky z vajec a tieto boli premenené na zlato. Od tých čias každého pocestného, ktorý k nim zavítal, obdarovávala vajíčkami.

Zvyk zdobiť vajíčka a obdarovávať nimi sa viaže výlučne k veľkonočnému obdobiu. Spôsoby zdobenia sú v rôznych krajoch odlišné a tradujú sa z generácie na generáciu. U nás na Kysuciach sa jednoducho zdobili vajíčka varením v cibuľovej šupke, jelšovej kôre, škrupinách z orecha, šafrane a podobne.

Jednou z najstarších techník je oblepovanie trávou

Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok rôznymi lístočkami a trávami a potom takto obložené sa varili vo farbive. Na mieste, kde bol priložený lístoček, ostáva iný odtieň a vajíčko má rastlinný motív. Ďalšou technikou bolo voskovanie. Vosk sa nanášal do rôznych ornamentov na vajíčko špendlíkom alebo tenučkou trubičkou.

Najstaršie ornamenty boli geometrické tvary odpozorované z prírody – bodky, čiarky, kosoštvorce, línie, rozviliny, neskôr pribúdajú rastlinné motívy, potom zvieracie a dokonca i písmo – veršíky a podobne. Ďalšou technikou je vyškrabávanie a v niektorých oblastiach aj leptanie. Na horných Kysuciach je ešte živý zvyk, najmä v Klokočove a okolí Turzovky, zdobiť vajíčka prifarbenou sitinou z močiarnej trávy. Zaujímavý spôsob zdobenia je zdobiť vajíčka odrôtovaním – buď medeným alebo strieborným drôtikom. Ženy ich zdobili pred Veľkou nocou, aby mohli cez veľkonočné sviatky obdarovať nimi mládencov, ktorí ich prídu vyšibať. Šibanie je očistným úkonom, má chrániť ženu od všetkých chorôb. Ako odmenu zaň dostal mládenec symbol nového prebúdzajúceho sa života – vajíčko. Sú to zvyky pretrvávajúce odpradávna, oslavujú jarný slnovrat a prebúdzajúcu sa prírodu.


  1. ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa! Foto 1 581
  2. III. liga SsFZ: Čadca si vezie z horúcej pôdy bod 317
  3. Bábätká z čadčianskej pôrodnice 15. 260
  4. Cestu z Kysuckého Nového Mesta do Žiliny uzatvoria! 120
  5. Kysučan na dobrodružnej ceste Južnou Amerikou Foto 72
  6. Bojnický zámok vás očarí Foto 72
  7. Ženu už nedokázali zachániť 68
  8. FOTO+VIDEO: Silní muži si merali sily! Víťaz na osobáky siahnuť nemusel 67
  9. Deťom z Turzovky spestrili prázdniny Foto 57
  10. V skanzene sa bude ochutnávať víno Foto 56

Najčítanejšie správy

Kysuce

ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa!

Sympatickú Evu sme v rámci Zmenárne premenili už po druhýkrát. Keďže je vernou čitateľkou našich novín, zapojila sa do premeny po niekoľkých rokoch opäť a vyplatilo sa.

III. liga SsFZ: Čadca si vezie z horúcej pôdy bod

Jediný gól Čadčanov zaznamenal Tomáš Tlelka.

Bábätká z čadčianskej pôrodnice 15.

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v čadčianskej nemocnici uplynulý týždeň a ich fotky sú zverejnené aj v MY Kysuckých novinách.

Cestu z Kysuckého Nového Mesta do Žiliny uzatvoria!

Polícia upozorňuje na dnešnú uzávierku cesty. Vodiči pripravte sa na zdržanie.

Kysučan na dobrodružnej ceste Južnou Amerikou

Kysučan z Rakovej Michal Tlelka (29) sa počas leta opäť vydal do sveta. Tentokrát navštívil tri krajiny v Južnej Amerike. Nám porozprával aj o tom, ako jazdil so snoubordom na piesku.

Blízke regióny

Ukázal sklamané Slovensko, ktoré má blízko k extrémizmu

Mladý fotograf z Považia vyhral Slovak Press Photo v jednej z kategórii za sériu, kde hľadal príčiny narastajúcej podpory extrémizmu. Teraz chce ukázať svetu aj život v uliciach rodného mesta.

Kompletné výsledky súťaže Dedina roka, ako dopadla Blatnica?

O prestížny titul sa uchádzalo 20 obcí, z Turca len jedna.

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Ako sa kempuje v Trusalovej, pozrite si aj fotky

Niektorí dovolenkári prídu s karavanom či stanmi len na jednu noc, často sa však stáva, že si potom pobyt pod horami Malej Fatry predĺžia. Očarí ich ticho, pokoj a aj zurčiaci potok s vodopádom.

Všetky správy

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom

Smrť tridsaťjedenročného pretekára nezapríčinila nehoda.

Ramsay uzemnil aj Cháru. Nie som demokrat, tvrdí Kanaďan

Som fajn chlapík, keď hráči robia to, čo im poviem, hovorí nový tréner hokejovej reprezentácie

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

Po derby v Trnave zostali zničené toalety + FOTO

Sobotné derby, ktoré skončilo prehrou domácich, malo predohru ešte mimo štadióna. Fanúšikovia Slovana sa predviedli na toaletách.

Kam vyraziť

LEGO - Farebný svet v kocke

25. apríla
Legendárnu stavebnicu Lego, ktorá už vyše 50 rokov zabáva deti aj dospelých, si môžete pozrieť od 25. apríla do 20. októbra 2017 na interaktívnej výstave v Kysuckom múzeu v Čadci.

Poézia dreva

15. júna
Originálne a nápadité drevené artefakty z tvorby trojice autorov - Jozefa Šímu, Miroslava Lacka a Miloslava Jaroša zo žilinského kraja, sú od 15. júna do 30. augusta 2017 inštalované v Kaštieli Radoľa.

Meštianske bývanie na Kysuciach v kaštieli

16. augusta
Renesančný kaštieľ v Radoli, ktorý patrí medzi najstaršie historické objekty na Kysuciach, ponúka návštevníkom stálu expozíciu, dokumentujúcu prostredníctvom zbierok múzea meštianske bývanie, ako aj dejiny Čadce a Kysuckého Nového Mesta, ktoré bolo niekoľko storočí jediným skutočným mestom na tomto území.

Dajte vína, dokiaľ duša živá - Čajkovské vinohrady

20. augusta
V nedeľu 20. augusta 2017 vás pozývame do Skanzenu Vychylovka na prezentáciu a ochutnávku vín z Dolnej zeme Slovenska, spojenú s predajom a obohatenú kultúrnym programom Folklórnej skupiny Dolina z obce Čajkov a ich hostí z Veľkých Kozmáloviec.

Bartolomejský hodový víkend

26. augusta
Tradičné Bartolomejské hodové dni, ktorých hlavnými organizátormi sú Mesto Čadca a Dom kultúry v Čadci už klopú na dvere. Uskutočnia sa 26. a 27. augusta 2017 a organizátori pripravili pre všetkých návštevníkov zaujímavý a bohatý program.