RAKOVÁ. V jedálni v Základnej škole Milana Mravca v Rakovej vládne napätá atmosféra. Jedna z pracovníčok s prívlastkom „bývalá“ a tri ďalšie, ktoré sú momentálne práceneschopné, hovoria o šikane a neúnosných pracovných podmienkach. Vedenie školy, rovnako ako aj obce, im vraj nepomohli. Napriek tomu, že ich na túto skutočnosť upozornili. Všetko malo začať príchodom novej vedúcej jedálne, ktorá podľa vyjadrenia nespokojných zamestnankýň dokázala za tri roky zlikvidovať dobre rozbehnutý kolektív.
Vravia, že svoju prácu mali radi
V liste, ktorý zaslali do redakcie, píšu, že ide o neustále ponižovanie. „Vedúca na nás bezdôvodne kričí, že nič nevieme a jedlo nie je dobré,“ tvrdia. Podľa ich vyjadrenia sa chváli a v podstate aj vyhráža tým, koľko za svoje pôsobenie vyhodila kuchárok. „Preto sa ako cely bývalý kolektív školskej jedálne obraciame na vás so žiadosťou o pomoc. Nežijeme predsa v stredoveku, aby sme museli znášať takéto zaobchádzanie. Za celú dobu nášho pôsobenia sme nedostali zo strany stravníkov nijaké sťažnosti. Nám na našej práci záležalo,“ argumentujú.
Nespokojné s vedúcou jedálne
Svoje pocity prišli nespokojné ženy vyjadriť aj osobne do redakcie. „Pätnásť rokov som robila hlavnú kuchárku. Problémy začali pred tromi rokmi po odchode bývalej vedúcej jedálne do dôchodku,“ spomína 51-ročná Anna Čagalová. Podľa nej sa všetko začalo od prvého dňa. „Vytýkala nám, že nemáme disciplínu, neplníme pracovné povinnosti. Mňa dokonca osočila, že kradnem. Nič z toho, samozrejme, nebola pravda.“
Tvrdí, že krik a nadávky boli na dennom poriadku. Situácia sa vraj vyostrila natoľko, že musela odísť na „péenku“, keďže atmosféra na pracovisku zle vplývala na jej psychiku. Po skončení práceneschopnosti sa už do jedálne nevrátila, zamestnala sa ako kuchárka inde.
Anna Tatarková (35) pracovala v jedálni ako kuchárka 16 rokov. „Keď pani Čagalová odišla, za hlavnú kuchárku „šupla“ vedúca mňa. Potom nastúpila ďalšia kuchárka, jej známa. Vedúca na mňa kričala, že nič neviem, zhadzovala ma,“ vraví. Podľa jej vyjadrenia v súčasnosti v jedálni hlavnú kuchárku nemajú, jej prácu striedavo vykonávajú dve sily. „Po dlhom snažení sa mi podarilo otehotnieť, napokon som potratila. Veľkým dielom sa pod to podpísali psychika, najmä stresy, ktoré som prežívala na pracovisku. Po skončení PN-ky by som sa mala vrátiť. Neviem si ani predstaviť, ako to pri súčasných pomeroch, ktoré tam sú, zvládnem.“
Práceneschopná je momentálne aj Štefánia Chabrečková (57), ktorá ako pomocná kuchárka odpracovala v škole úctyhodných 30 rokov. „Mám citlivú povahu, robilo mi zle, keď vedúca kričala a urážala nás,“ hovorí o svojich zážitkoch z pracoviska. Tvrdí, že mali zákaz mať pri sebe mobilné telefóny. „Ako by sme z nich mohli stále vyvolávať, ako nám vyčítala, veď každý rozumný človek vie posúdiť, že pripraviť vyše 400 obedov nie je jednoduché,“ argumentuje. So slzami v očiach vraví, že svoju prácu mala veľmi rada, keby to nebola pravda, nevydržala by tam 30 rokov. „Mám citlivú povahu, správanie nadriadenej sa skutočne nedalo už zniesť. Tie pomery na pracovisku boli veľmi zlé, atmosféra ťaživá. Momentálne navštevujem psychiatra a psychológa. Jedno viem isto, na pracovisku, kde sa takto správajú k zamestnancom, sa už vrátiť nechcem,“ končí svoje rozprávanie pani Štefánia.
Od vlaňajšieho septembra už nepracuje ani 52-ročná pani Marta, ktorá bola takisto pomocnou kuchárkou. Diagnostikovali jej vážne ochorenie. Pre zdravotné dôvody nemohla prísť s kolegyňami ani do našej redakcie.
Disciplínu vraj vyžaduje od všetkých
Riaditeľ základnej školy Jozef Haviar konštatuje, že terajšia vedúca jedálne, ktorá v súčasnosti riadi 5 pracovníčok, vyžaduje kvalitnú prácu. Na margo tých, ktoré podali podnet, vraví, že mali už štyri stretnutia, na ktorých sa snažil konflikt urovnať. „Obidve strany sme vypočuli, boli tam zástupcovia zamestnancov i odborov. Vyjadriť sa mohol každý.“
Podľa jeho slov bola situácia do roku 2015 dobrá. V súčasnosti je najväčším problémom vzájomná komunikácia medzi pracovníčkami, ktoré sú na PN a vedúcou. Za posledný rok sa už vraj vôbec nedá hovoriť o komunikácii. „Je to odvrkovanie a osočovanie sa navzájom. Vedúca tvrdí jedno, pracovníčky niečo iné. Ja som sa, pravdupovediac, na spomínaných sedeniach nikdy úplnú pravdu nedozvedel. Tá bude zrejme niekde inde. Neviem či je to v personálnom zložení. Mňa obvinili, že si do jedálne obsadzujem svojich ľudí. Na to môžem povedať iba to, že je mi jedno, kto pripraví kvalitné jedlo. Žiadneho svojho známeho, ani rodinného príslušníka som nezamestnal.“
Ako ďalej vysvetľuje, v súčasnom období, keď sú spomínané tri pracovníčky práceneschopné, sa situácia na pracovisku jedálne upokojila. Obedy sa varia, všetko funguje. „Požiadal som vedúcu, aj sťažovateľky, aby našli k sebe cestu, pretože bez vzájomnej komunikácie nemožno podať v práci dobrý výkon,“ myslí si.
Vyjadril sa, že je spokojný s prácou všetkých pracovníčok. Teda aj tých, ktoré sa sťažujú. „Faktom je, že všetky zamestnankyne, ktoré pracujú v jedálni, zarábajú málo. Za mzdové tarify však ja nemôžem. Ako štatutára ma nemôžu napádať ani za to, aký je ich zdravotný stav.“
Chce, aby sa pracovníčky, ktoré sú momentálne práceneschopné, po uzdravení opäť zapojili do pracovných úloh a aby sa spory urovnali. Dodáva, že poriadok vyžaduje od všetkých zamestnancov. „Ak sa niekto cíti byť ohrozený, má právo sa sťažovať, dokonca sa aj obrátiť na orgány činné v trestnom konaní.“
Pracovníčky údajne nehovoria pravdu
Vedúca školskej jedálne Anna Golisová argumentuje, že sa rozhodne nedá hovoriť o šikanovaní. „Ja som vedúci pracovník, riadim kuchyňu. Musím teda kontrolovať a vyjadriť svoj názor. Keď som tu prišla ako vedúca, musela som preorganizovať kuchyňu, riešiť jej vybavenie, stravníkov.“ Ako vraví, má právo povedať pripomienky a kritizovať.
„Nie je to tak, ako ony popisujú, nikomu som nepovedala, že nemá rozprávať. Povedala som: „Čo stále kvákate?“ A to je v ženskom kolektíve bežné. Možno som povedala nejaké dve vety nevhodné, dvakrát som na nich zvýšila hlas. No nikoho som nešikanovala.“
Spomína aj to, že nikdy svojim zamestnancom nekrátila mzdu ani o jedno euro. Vždy dostali zaplatené za prácu tak, ako mali. „Keď som prišla, bolo tu 350 stravníkov, momentálne ich máme okolo 460,“ informuje. Dodáva, že spomínané pracovníčky s ňou nechcú komunikovať. „Keď bola jedna z nich stále na telefóne a prekážalo mi to, povedala, že so mnou hovoriť nebude a nie som pre ňu vedúca.“
ČO SA DÁ UROBIŤ, AK TO V ŽENSKOM KOLEKTÍVE UŽ ĎALEJ NEJDE
Ako radia odborníci, neberte osobne správanie závistlivej kolegyne. Všetko to, čo robí (ohováranie, staranie sa do vašich záležitostí či povýšenecké správanie) svedčí o tom, aký je človek.
Nech už vaša kolegyňa robí čokoľvek, útoky jej nevracajte.
Snažte sa byť priateľský k ostatným kolegom či kolegyniam. Nemusíte si z nich spraviť priateľov, ukážte sa však pred nimi, aký naozaj ste a takto sa im snažte ukázať vašu pravdu.
ČO JE TO ŠIKANA
Šikana môže mať jemnejšie podoby - ignorovanie šikanovaného kolegu, ohováranie, robenie naschválov alebo preťažovanie prácou. Tvrdšie podoby sú urážky, nezmyselné obviňovanie, ponižovanie, posmievanie sa a vyhrážky. Sú to proste psychické, ale často i fyzické útoky. Treba odlišovať jednorázové konflikty, ktoré po pár dňoch utíchnu, od skutočnej šikany. Tá skutočná je dlhodobá záležitosť. Psychológovia považujú za šikanu, ak dochádza k útokom na obeť minimálne raz týždenne po dobu šesť mesiacov.
AKÉ DRUHY POZNÁME
mobbing - útok kolegu alebo kolegov proti kolegovi
bossing - útok šéfa proti podriadenému
staffing (stuff sú po anglicky zamestnanci) - útok zamestnanca, či zamestnancov proti šéfovi
ČO TREBA ROBIŤ
- V prvom rade je treba zachovať si chladnú hlavu, nenechať sa útočníkom vyprovokovať. Ak podľahneme, pre útočníka to je pozvánka, aby svoje útoky opakoval a pritvrdzoval. Ak zachováme pokoj, často to útočníka odradí od ďalších útokov.
- Je treba byť sebavedomý. Útočník často vyvoláva v obeti pocity menejcennosti, strachu, hnevu, ľútosti.
- Nájdite si priateľov alebo aspoň spojencov, ktorí sa vás zastanú, prípadne vás budú informovať, čo sa deje za vašim chrbtom. Veľmi užitočné je tiež poradiť sa s nezainteresovaným odborníkom, ktorý vám pomôže získať nadhľad a kontrolu nad situáciou.
- Zbierajte si dôkazy o šikanovaní. Ak vaša trpezlivosť pretečie, budú vám tie dôkazy užitočné pri hájení si svojich záujmov a pravdy.
- Pri opakovaných útokoch informujte svojho šéfa. On je zodpovedný za to, aby to v práci fungovalo a šikana výrazne znižuje výkon zamestnancov. Preto je v jeho záujme, aby to riešil. Ak vás šikanuje šéf, informujte jeho šéfa. Alebo si nájdite inú prácu.
ZDROJ: TV MARKÍZA
