Riaditeľka knižnice Katarína Šušoliaková pripomína, že Stanislav Lajda začínal svoj talent rozvíjať už v detstve.
V predškolskom období si jeho prvé výtvarné prejavy povšimli najmä starí rodičia, tí ho podporovali aj na vtedajšej Ľudovej škole umenia v Žiline spolu s pedagógmi Mojmírom Vlkoláčkom, Jurajom Šútovským, Vojtechom Haviarom a neskôr aj Pavlom Chomom. V rokoch 1979 – 1985 študoval na katedre reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení, pôsobil v Považskej galérii umenia, devätnásť rokov bol v slobodnom povolaní a spoluzakladal výtvarné združenie Cont – Art.
Stano Lajda je významný aj vo vzdelávacích aktivitách s mládežou. Takmer dvadsaťpäť rokov vedie Krúžok neprofesionálnych výtvarníkov pri Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline, je pedagógom na Súkromnej strednej umeleckej škole a podpredsedom Zboru Žilincov. Venuje sa voľnej tvorbe, knižnej ilustrácii, karikatúre a k jeho výnimočnej všestrannosti musíme prirátať aj grafiku a reštaurovanie maľby.
Kurátorka Darina Arce dodáva, že Stanislav Lajda ilustroval štyridsať kníh pre všetky vekové kategórie a jeho obrázky sa objavujú aj v časopisoch a nástenných kalendároch. Je autorom monumentálnych obrazov v stálej expozícii paleontológie a biodiverzity v SNM v Bratislave, portrétov F. Vešeléniho a Ž. Bosniakovej, ako aj jej katafalku na hrade Strečno. V súčasnosti realizuje náročný projekt rekonštrukcie poškodenej Leonardovej Poslednej večere, ktorej súčasťou bude aj pripravovaná kniha o dejinách a ikonografii svetoznámej maľby.
Stano Lajda je výnimočný, a ako sme už spomenuli, aj všestranný umelec. Preto sa jeho diela na desiatkach domácich a zahraničných výstav stretli s mimoriadnym úspechom. K nim nesporne patria knižné ilustrácie, takže priaznivci tohto žánru by jeho kolekciu v Krajskej knižnici v Žiline nemali obísť.
